Dopyt

Dopyt predstavuje množstvo jedného konkrétneho statku, ktoré je jeden kupujúci (individuálny dopyt, q) alebo skupina kupujúcich, spravidla na celom trhu (trhový dopyt, čiastkový dopyt, Q), ochotný a schopný ex-ante kúpiť za danú cenu (p) tohto statku za dané časové obdobie. Vyjadruje komplexný pohľad na množstvo statku, ktoré by kupujúci kúpil/-li za určitú cenu

O iných významoch výrazu Dopyt pozri Dopyt (rozlišovacia stránka).

Túto mikroekonomickú definíciu treba upresniť. Dopyt nie je len funkciou ceny samotného statku, ale aj cien všetkých ostatných statkov na trhu (p2, p3…) a hlavne disponibilného príjmu kupujúceho (m)/kupujúcich (M) - preto pojem „schopný“ (tzv. kúpyschopný efektívny dopyt). Slovo „ochotný“ znamená po zohľadnení úžitkovej funkcie kupujúceho/kupujúcich (čiže aký má tovar pre nich úžitok). Ex-ante znamená vopred, čiže ide o úmysel kúpiť a nesmie sa zamieňať s tým, čo už bolo kúpené (ex post).

Funkcia dopytu (jej jednorozmerný grafe sa volá krivka dopytu) je (nejaká) funkcia q - p resp. Q – p (presnejšie q - (p1, p2…, m) resp. Q – (p1, p2, .., M)) , čiže všeobecná závislosť medzi dopytom a cenou. Funkcia je spravidla klesajúca (pokles dopytu po tovare s rastúcou cenou statku) - tzv. zákon klesajúceho dopytu. Funkcia teda vyjadruje vzťah medzi cenou statku a požadovaným množstvom tohto statku.

Inverzná funkcia dopytu (jej jednorozmerný graf sa nazýva inverzná krivka dopytu), často nesprávne nazývaná len funkcia dopytu, je funkcia p - q resp. p – Q (presnejšie (p1, p2…, m) - q resp. (p1, p2, .., M) – Q, čiže „opačne zobrazená“ funkcia dopytu.

Agregátny/Celkový dopyt v mikroekonómii, skrátene často nazývaný dopyt, je súčet trhových dopytov po všetkých statkoch na trhu, čiže množstvo všetkých statkov na trhu, ktoré sú všetci kupujúci ochotní a schopní ex-ante/očakávane kúpiť za danú cenu tohto statku za dané časové obdobie. Analogicky existuje aj funkcia agregátneho dopytu a jej krivka a inverzná funkcia agregátneho dopytu a jej krivka.

Indukovaný dopyt je fenomén, pri ktorom sa po zvýšení ponuky zdvihne aj dopyt. Platí v mnohých odboroch, ako napríklad v ekonómii pri obchodoch, tak aj v doprave, kde sa tento jav nazýva dopravná indukcia. Môže prispievať ako k pozitívnym, tak aj k negatívnym javom. V urbanizme spôsobuje napríklad vytváranie satelitov za mestami a rozrastanie sídiel do nezastavaných území (angl. urban sprawl). Opakom je redukcia dopytu, kedy sa pri znížení ponuky zníži aj dopyt. Ak sa napríklad uberú pruhy na ceste, časť dopravy "zmizne", pretože ľudia tomu prispôsobí svoje správanie - zvážia potrebu jazdy, pôjdu mimo špičky alebo si vyberú iný spôsob dopravy.

Existuje však aj agregátny/celkový dopyt, skrátene často nazývaný dopyt, jednak v makroekonómii a jednak v národnom účtovníctve, ktorý je (trocha) inak definovaný a určovaný.