Frico Kafenda
Frico Kafenda (* 2. november 1883, Mošovce – † 3. september 1963, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ a pedagóg. Medzi jeho žiakov klavírnej hry a skladby patril aj slávny skladateľ Eugen Suchoň. Ďalšími významnými žiakmi v klavírnej hre boli Michal Knechtsberger Karin, Eva Fischerová–Martvoňová, Jela Hodžová−Medvecká.
| Frico Kafenda | |
|---|---|
 | |
| Základné informácie | |
| Rodné meno | Fridrich Kafenda |
| Narodenie | 2. november 1883 Mošovce |
| Úmrtie | 3. september 1963 (79 rokov) Bratislava |
| Pôsobenie | dirigent, hudobný skladateľ, pedagóg |
| Žáner | vážna hudba |
| Hrá na nástroje | klavír |
Životopis
Narodil sa v rodine Fridricha Kafendu a jeho manželky Cecílie rodenej Jergovej. Po štúdiách Kafenda pôsobil v Nemecku ako dirigent, no po prvej svetovej vojne sa vrátil na Slovensko. Pokúsil sa napísať slovenskú národnú operu, ale kvôli vypuknutiu druhej svetovej vojny zostalo jeho dielo nedokončené. Narukoval a padol do ruského zajatia, kde skicoval budúce Sláčikové kvarteto G dur, ktoré je zobrazením jeho osobných zážitkov zo zajateckého života. Po prvej svetovej vojne sa vrátil na Slovensko a stal sa jednou z vedúcich osobností hudobného života. Bol riaditeľom a pedagógom klavírnej hry i kompozície na Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko v Bratislave, neskôr Štátneho konzervatória vymenovali ho za lektora hudby na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vyučoval aj na Vysokej škole múzických umení. Zložil cyklus Tri mužské zbory (Išli hudci horou, Sedemdesiat sukieň mala. Posledná z jeho piesní je Pieseň vďaky na slová Plávku, kde vyjadruje pocity radosti nad víťazným skončením vojny. Zomrel v roku 1963 v Bratislave. Pochovaný je na cintoríne Slávičie údolie.
Externé odkazy
- Záznam o narodení a krste v matrike - indexovaný záznam; pokrstený ako Fredericus Karolus Emericus Kaffenda