František Andraščík

Pochádzal z viacdetnej roľníckej rodiny. Ľudovú školu vychodil v rodisku. Po maturite na gymnáziu v Prešove (1951) pokračoval v štúdiu slovenčiny a literárnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1956 – 1959 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, neskôr ako odborný asistent na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Od roku 1967 bol na invalidnom dôchodku. Zomrel 5. 4. 2001 v Prešove, pochovaný je v rodných Fričovciach.

Debutoval v roku 1963 zbierkou básní Brieždenie. V sedemdesiatych rokoch, v období "normalizácie", bol kvôli kritickým názorom na vývoj spoločnosti a kultúry politicky perzekvovaný a nemohol publikovať. Zbierku básní Úpenlivé ruky vydal preto až v roku 1985. Vo svojej tvorbe sa zamýšľa nad zmyslom života, jeho mravnou hodnotou, nádejou a beznádejou, ale taktiež opisuje moderného človeka nachádzajúceho sa v živote plnom tragických paradoxov. Okrem básnickej tvorby sa venoval aj písaniu prózy, esejí a kritických článkov. Svoje eseje uverejňoval v časopisoch Romboid, Slovenské pohľady, Mladá tvorba či Krok. Zameriava sa v nich na kritiku bujnejúcej meštiackosti, reflexiu vzťahov poézie a filozofie, avantgardy a súčasnosti, poézie a mágie a taktiež sentimentality v literatúre či etike kritiky.