Francisco Vásquez de Coronado
Francisco Vásquez de Coronado y Luján (* 1510, Salamanca – † 22. september 1554, Ciudad de México) bol španielsky conquistador. V rokoch 1540-1542 sa dostala jeho výprava do vnútrozemia Severnej Ameriky.
| Francisco Vásquez de Coronado y Luján | |||
 španielsky conquistador | |||
| Narodenie | 1510 Salamanca | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 22. september 1554 (44 rokov) Ciudad de México | ||
| Odkazy | |||
| Projekt Guttenberg | Francisco Vásquez de Coronado (plné texty diel autora) | ||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Francisco Vásquez de Coronado sa narodil v Salamanke do šľachtickej rodiny. Jeho rodičmi boli Juan Vásquez de Coronado y Sosa de Ulloa a Isabel de Luján. Zo Španielska sa vydal do Nového Španielska v roku 1535 vo veku 25 rokov. V Novom Španielsku si vzal za manželku Beatriz de Estrada.
Výprava z Mexika na sever a objavenie Grand Canyonu
Od roku 1538 robil Coronado v provincii Nueva Galicia (Nová Galícia) čo bola severozápadná časť Mexika guvernéra. Ako guvernér počul príbehy o siedmych zlatých mestách s názvom Cibola pozdĺž Tichého oceánu. V roku 1540 sa Coronado a Antonio Mendoza vydali na expedíciu, na ktorú vynaložili veľkú sumu peňazí. Spoločne s nimi vyrazilo aj 335 Španielov, 1300 mexických Indiánov, 4 františkánski mnísi, medzi ktorými bol aj Juan de Padilla a niekoľko otrokov a sluhov. Výprava sa vydala na sever s cieľom získať zlato z týchto miest. Expedícia sa dostala na územie dnešnej Ameriky po prvýkrát po rieke Zuni. Namiesto bohatých miest Ciboly, ale našli len chudobné pueblá indiánov z kmeňa Zuni. Vyhladovaní členovia expedície požadovali vstup do dediny Hawikuh. Domorodci ich ale odmietli do svojej dediny pustiť. Coronado so svojimi ľuďmi následne Zuniov napadol a násilne im vzal všetky potraviny. V tejto potýčke bol zranený.
Od dediny Hawikuh sa Coronado rozhodol poslať viacero prieskumných skupín, aby hľadali sedem miest Ciboly. Prvá prieskumná skupina, ktorú viedol Pedro de Tovar, narazila na dedinu indiánov z kmeňa Hopi. Tu boli Coronadovi muži tiež rovnako agresívni ako u dediny Hawikuh. Nenašli žiadne zlato, ale dozvedeli sa o rieke Colorado, ktorá sa mala nachádzať na západe. Coronado vyslal druhú skupinu aby ju našla. Túto skupinu viedol Garcia Lopez de Cardenas. Táto skupina bola prvá, ktorá objavila rieku Colorado a Grand Canyon. Garcia Lopez de Cardenas bol prvým Európanom, ktorý uvidel Grand Canyon. Neboli však úspešní pri zostupe do kaňonu a nemohli sa tak spojiť s expedíciou na rieke Colorado.
Ďalšie skupiny smerujúce na východ narazili v Novom Mexiku pozdĺž Rio Grande na ďalšie pueblanské dediny. Jednej z nich velil Hernando de Alvarado. Počas zimy 1540-1541 sa so svojimi ľuďmi ocitli v konflikte s indiánmi na Rio Grande. Tento konflikt napokon vyústil do Tiguex vojny. V tomto konflikte bojovali Alvaradovi muži zhruba proti tuctu puebiel zo skupiny Tiwa.
Quivira
Počas zimy 1540-1541 sa Coronado dopočul, že na severovýchode je domorodé mesto známe pod názvom Quivira, kde sa malo údajne nachádzať veľa zlata. Quivira boli pravdepodobne indiáni z kmeňa Wichita. Svoju armádu, kde sa nachádzali aj kňazi a domorodí spojenci, viedol na Veľké planiny do Kansasu. Na ľudí Quivira prvýkrát narazili na love bizónov. Muži aj ženy chodili jednoducho oblečení, takmer nahí. Coronado so svojimi mužmi zažili sklamanie, keď v dedine nenašli žiadne zlato. Coronado sa napokon vrátil do oblasti Tiguex, kde prezimoval.
Coronadova smrť
Francisco Coronado bol napokon prevelený do Nového Španielska. Tam sa stal guvernérom Novej Galície (Nueva Galicia). Funkciu guvernéra vykonával až do svojej smrti. Nákladná expedícia ho ale zruinovala. Bol obvinený aj z vojnových zločinov. Zomrel 22. septembra 1544 v Mexiku na infekčnú chorobu.
Coronado spôsobil so svojou výpravou medzi pueblanskými kmeňmi veľké straty na životoch, keď s nimi bojoval o potraviny a oblečenie. Z dlhodobého hľadiska ale nezanechal na miestnej kultúre žiadne trvalé stopy, čo potvrdili aj Španieli, ktorí navštívili po 39-tich rokoch od Coronadovej expedície juhozápad Spojených štátov.