Fotografovanie obyvateľov domu
Fotografovanie obyvateľov domu je debutový film režiséra Dušana Trančíka z roku 1968. Snímka získala Hlavnú cenu v kategórii hraných a experimentálnych filmov na Dňoch krátkeho filmu v Karlových Varoch roku 1969. Stretnutie niekoľkogeneračnej, priam typickej slovenskej rodiny pred rozostaveným rodinným domom je príležitosťou pre spoločnú spomienkovú fotografiu. Ďalšie fotografie a fotografovania dokumentujú, ako rýchlo a radostne sa dom stavia.
| Fotografovanie obyvateľov domu | |
|---|---|
| Originálny názov | Fotografovanie obyvateľov domu |
| Štát | Československo |
| Rok | 1968 |
| Filmový štáb | |
| Réžia | Dušan Trančík |
| Scenár | Dušan Trančík |
| Kamera | Vladimír Holluš |
| Strih | Dušan Trančík |
 | |
Charakteristika
Zobrazuje sa tu stretnutie niekoľkogeneračnej priam typickej slovenskej rodiny pred rozostavaným domom a počas niekoľkých rodinných a životných zmien. Svadba, pohreb, narodenie, pohreb. Šťastné udalosti sú typické krásnym slnečným počasím, tie smutné zase daždivým a nevľúdnym. Kamera je staticky umiestnená na preddomí a nahrádza fotoaparát. Všetci ľudia v kompozícii sa ku kamere chovajú ako by nezaznamenávala pohyb, ale len fotila. Každá fotografia určuje špeciálnu náladu v rodine, reagujúcej na udalosť, ktorá rodinu sprevádza.
Reakcie
Trančík sám o tomto filme povedal: „Na jednej strane som sa všemožne snažil, aby moje filmy boli úprimné a pravdivé, na strane druhej, aby sa paradoxne vôbec dostali k divákovi." Je teda jasné , že ak chcel, aby sa vôbec premietali respektíve vysielali, musel pristúpiť na akúsi formu kompromisu. V tomto filme ale nesúhlas s deklarovaním vidíme aj v nostalgickej púti po starom rodičovskom dome, kde doteraz žili. Oproti novému domu má atmosféru, cítiť z neho spomienky, najmä z fotografií a obrázkov na stenách. Paradoxne preto vyznievajú rozpravy manželského páru o tom, ako sa teraz majú lepšie a ako im k tomuto šťastiu „dopomohol“ režim.
O filme v knihe Dejiny slovenskej kinematografie:
„Mladý absolvent strihu na FAMU debutoval filmom, ktorý kritici označili za „svetové jedinečné dielo“ (...) je to jeden z najvýznamnejších krátkych filmov v posledných rokoch (...) aj v európskom meradle".
„Princíp Fotografovania obyvateľov domu je jednoduchý. Na pozadí postupne dokončovanej stavby rodinného domu sa v krátkych staticky fotograficky koncipovaných vstupoch, ktoré akoby vytvárali jeden dlhý záber, predstavujú členovia rodiny, priamo do kamery rozprávajú o sebe. S blížiacim sa koncom stavby sa menia aj ich problémy, túžby, hodnoty, svadbu strieda pohreb. Trančík v maximálne jednoduchej skratke a vo veľkom obmedzení vystihol paradox veľkých snov a malej reality, neodpustil si iróniu, ale ponechal aj istú dávku obdivu k jednoduchému človeku. Film zobrazuje krásne, tragické i tragikomické okamihy. Hoci sa sugeruje dlhý časový úsek dokončovania stavby s mnohými etnograficky príznačnými udalosťami, v snímke vystupujú autentickí stavitelia domu."
Ocenenia
- 1969 - Hlavná cena v kategórii hraných a experimentálnych filmov, 10. Dni krátkeho filmu Karlove Vary
- IGRIC za rok 1968 Dušanovi Trančíkovi za film
- TRILOBIT za rok 1968 Dušanovi Trančíkovi za film
Citácie a zdroje
- Príloha SME, 30.3.2006, č. 75, str. 37;
- Dvořák, J.: Stenografický záznam diskusného príspevku v debate o tvorbe dokumentárneho filmu roku 1968. Piešťany, 1969, s. 35, archív Vlada Kubenka.
- Macek, V.; Paštéková, J.: Dejiny slovenskej kinematografie. Martin, Osveta 1997. s. 282.