Formiskos
Formiskos (starogr. φορμίσκος – formiskos) je typ starogréckej keramiky.[1]
Formiskos (mn. č. formiskoi), uzavretá keramická nádoba zväčša v tvare hrušky alebo vrecúška (rôznej veľkosti a dekorácie) s malým otvorom na užšom krku (zrejme pre šnúrku na nosenie) a na jeho konci, slúžil možno ako rituálna nádobka na kropenie vodou alebo olejom[2] (podľa väčšiny vedcov nemohla byť naplnená kvapalinou[3]), alebo rituálna hrkálka pri pohrebných či náboženských obradoch.[1][4]
Vedci na otázku o ich úlohe a pôvode ešte nemajú jednoznačnú odpoveď. Snažia sa ale na ňu odpovedať prostredníctvom výskumu archeologických, ikonografických a literárnych zdrojov. Staroveké písomné pramene rozprávajú o kockových hrách zvaných astragalismos.[5] Samotné kocky tejto hry sa nazývali astragaly (starogr. αστράγαλοι – astragaloi), čo znamená „kĺby z kostí“ (zvieracie kostičky). Tieto kocky boli uložené vo vrecúšku z kože alebo látky zvanom formiskos.[6] Je zjavné, že sa tvar i názov týchto vrecúšok premietol aj na keramické „formiskoi“ (dôkazom toho je 6 keramických formiskoi, z ktorých 2 zobrazujú aj astragaly[3]).[7]
Ich výskyt je veľmi zriedkavý, o čom svedčí aj malý počet zachovaných exemplárov (asi 90 kusov, vrátane niekoľkých kovových, ktoré možno opísať ako formiskoi, t. j. tohto tvaru[3]). Niekoľko z nich malo zrejme súvis s pohrebnou sférou, čo dokazujú aj ich dekoratívne zobrazenia. Napr. atický čiernofigúrový formiskos (cca 550 – 530 pred Kr.) objavený v roku 1879 zobrazuje zosnulého na posteli obklopeného príbuznými, ktorí spievajú pohrebné piesne (formikos na pohreboch možno slúžil ako hudobný nástroj alebo sa ním vyháňali zlí duchovia).[8] Aj keď nemáme žiadne staroveké svedectvo o existencii podobného gréckeho hudobného nástroja alebo hrkálky, ich tvar je celkom podobný zobrazeniam hrkálok na kamenných pohrebných stélach alebo vyobrazeniach (malých) hrkálok na keramických vázach, ktoré zvyčajne držia deti a menej často dospelí. S výnimkou niekoľkých starších podobných formiskoi z Itálie a niektorých nálezov zo 4. stor. pred Kr. a z helenistickej doby, väčšinu z nich datujú do 6. a 5. stor. pred Kr. (v severnom Grécku sa nenašli žiadne).[3]
Referencie a bibliografia
- Wolfgang Schiering. Greek burial customs. Berlin : Berlin Mann, 1983. ISBN 3-7861-1325-4. S. 154.
- Sian Lewis. The Athenian Woman. Hoboken : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3512-825-8. S. 216.
- Hesperia, str. 195
- Donna C. Kurtz, John Boardman. Die griechischen Tongefässe. Gestalt, Bestimmung und Formenwandel. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 978-08-0140-643-0. S. 77.
- Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 430.
- Lesley A. Beaumont. Childhood in Ancient Athens. London : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3648-669-2. S. 131.
- International Council for Archaeozoology. Conference. Integrating Zooarchaeology. Oxford : Oxbow Books, 2006. ISBN 978-18-4217-123-3. S. 134.
- Collezioni/ Collezioni online/Phormiskos attico a figure nere