Filozofický motív

Filozofický motív je opakujúci sa, typický, hybný významový útvar, ktorý (často v príznačnom spojení s inými motívmi) podnecuje alebo priťahuje a charakterizuje filozofické myslenie. Tak napríklad J. Habermas uvádza štyri filozofické motívy (motív postmetafyzického myslenia, lingvistického obratu, situovania rozumu a prekonávania logocentrizmu) ako základné charakteristické črty a podnety filozofovania v 20. storočí, pričom podotýka, že tieto motívy otvorili nielen nové výhľady, ale i nové zaslepenosti. Napríklad ligvistický obrat na jednej strane postavil filozofovanie na pevnejší metodický základ a umožnil mu vymaniť sa z apórií teórií vedomia, no na druhej strane umožnil, aby sa vyvinulo ontologické chápanie jazyka, ktoré izolovalo svetoodhaľujúcu funkciu jazyka od vnútrosvetských procesov učenia sa a povýšilo obmeny jazykových obrazov na originálne básnenie.