Ferdinand I. (Portugalsko)

Vydal zákon o neobhospodarovaných pozemkoch (Leis das Sesmarias), ktoré určovali povinnosti viažuce sa k vlastnenej, prenajímanej a ľadom ležiacej pôde, ktoré sa však nepodarilo naplniť.

Výraznejší úspech zaznamenal "Ferdinandov zákonník" (Código Fernandina) na podporu námorného obchodu a portugalských rejdárov aj lodiarov. Lisabon bol v tej dobe slobodný prístav s mnohými zahraničnými obchodníkmi, ktorí zabezpečovali ročný obrat 250 000 - 300 000 ton tovaru, a vypravovali lode ako do Anglicka, tak do Talianska.

Vo spletitých politických vzťahoch na Pyrenejskom polostrove pokračoval aj Ferdinand I. Začal uplatňovať nároky na kastílsky trón po smrti svojho bratranca Petra I., preto uzavrel prímerie s aragónskym kráľom Petrom IV ., podporené sľubom o sobáši s Eleonórou Aragónskou. Zároveň ho podporovali aj niektorí kastílski šľachtici, ktorí neuznávali legitimitu jeho nevlastného bratranca Henricha II. Aliancia ale skrachovala a na základe uzatvoreného mieru z Alcoutimu v roku 1371 došlo nielen k výmene vzájomne dobytých území, ale tiež mierová zmluva stanovila, že sa Ferdinand ožení s Eleonórou Kastílskou , Henrichovou dcérou. Než sa ale stihol oženiť, tak sa zamiloval do tretej Eleonóry - Teles de Menezes, vydatej dvornej dámy svojej sestry, ktorú si Ferdinand I. vzal po pápežskom dišpenze k rozvodu. To podstatne zhoršilo vzťahy nielen s Kastíliou, ale spôsobilo problémy aj na domácej scéne a proti škandalóznemu sobášu protestovali napríklad mestá Tomar alebo Santarém. Hrozilo tiež prepuknutie celonárodného povstania.

Ferdinand I. však uzavrel spojenectvo s anglickým vojvodom Jánom z Gentu, ďalším uchádzačom o kastílsky trón a spoločne vyhlásili druhú vojnu kastílskemu kráľovi, ktorá však skončila obliehaním Lisabonu, kedy mier musel zabezpečovať pápežský legát Guido. Ferdinand I. ešte niekoľkokrát zmenil spojenca, jeho vojny viedli k hospodárskemu vyčerpania Portugalska aj k preneseniu storočnej vojny na jeho územie. Zároveň došlo k nadviazaniu užších kontaktov s Anglickom, podporené podpísaním spojeneckej zmluvy v roku 1373.

Po smrti Henricha II. Kastílskeho v roku 1379 vyhlásil Ferdinand I. s Jánom z Lancasteru poslednú vojnu Kastílii, ktorá bola zakončená mierom z Badajozu (1383). Jedným z výsledkov bolo uzavretie predsvadobnej zmluvy pre jeho dvanásťročnú dcéru Beatrix s kastílskym kráľom Jánom I., kde bola ustanovená dedičkou Portugalského kráľovstva, ak by Ferdinand I. zomrel bez mužských potomkov. To sa stalo pol roka po tom a začala dynastická kríza, do ktorej zasahovala aj kráľovná - regentka Eleonóra so svojím milencom.

Dvaja možní kandidáti portugalského trónu boli snúbenec Beatrix Ján I. Kastílsky a Ferdinandov nevlastný brat Ján, veľmajster Avizských rytierov, nemanželský syn Petra I.

Obaja Jánovia začali medzi sebou bojovať o trón, portugalská šľachta stála za regentkou, Jána z Avizu podporovali najmä mešťania, cirkev a prostý ľud, až neskôr sa na jeho stranu pridala aj šľachta. V apríli 1385, po víťazstve v bitke pri Aljubarrote, sa stal portugalským kráľom Jánom I. a založil novú kráľovskú dynastiu Avizovcov. Na počesť víťaznej bitky nad svojím kastílskym náprotivkom Jánom I. dal vybudovať Kláštor Panny Márie Víťaznej v Batalze.