Felix Nussbaum Haus

Budova pozostáva z 3 hlavných častí: dlhá úzka centrálna Nussbaumova chodba, pozdĺžna hlavná časť a most medzi starou a novou časťou múzea. Koncept múzea je založený na nepredvídateľných križovatkách a slepých chodbách v trase návštevníka, ktoré odrážajú životnú cestu Felixa Nussbauma. Každý prvok v priestore múzea je zaradený do schémy ktorá spracováva jeho život: jeho cenu v Ríme odobranú nacistami, čas v Berlíne, dôsledky vyplývajúce z permanentného exilu z Osnabrücku, márnosť úteku cez Francúzsko a Belgicko a deportáciu a zavraždenie v Osvienčime. Tento tragický osud je umiestnený do kontextu s Nussbaumovou neutíchajúcou vierou vo vyššiu spravodlivosť, ktorú sa tento navrhnutý koncept snaží naplniť.

Návštevníci vchádzajú zo strany do Nussbaumovej chodby, do vyrezaného otvoru, aby sa zvýraznila dôležitosť vstupu ("Múzeum bez východu"). Exteriér Nussbaumovej chodby je zhmotnením neexistencie - prázdne plátno Nussbaumovho mučeníckeho života - odkazujúc na absolútnosť zločinu a dôležitosť verejnej stránky veci: zanecháva zmysel pre otvorenosť a nedokončenosť, ktorý je potrebný pre pochopenie Nussbaumovho diela. Okrem Nussbaumovej cesty sa tu nachádzajú trasy prezentujúce rozkvitajúci život Židov v Osnabrücku. Nussbaumova chodba vedie návštevníka cez stlačený priestor akoby dvojitého kužeľa s pohľadom do budúcnosti a minulosti, vzbudzuje pocit Dávidovej hviezdy, ktorú si Nussbaum vybral ako symbol narodenia i smrti.

Celá trajektória pohybu cez múzeum je založená na hre medzi stratenými tieňmi vypálenej synagógy a svetla očakávanej budúcnosti. Návštevník sa pohybuje pozdĺž otvoreného priestoru určeného pre dočasné výstavy, v ktorom sa mihne úzky priehľad otvárajúci prechod do druhého podlažia. Sú tu umiestnené dočasné výstavy spolu s prednáškovou miestnosťou, kde sa konajú denné aktivity. Návrh zdôrazňuje dôležitosť prepojenia historických zbierok Osnabrücku s kontextom Nussbaumovho diela.

V závere druhého podlažia sa návštevník zoznamuje s ohraničenosťou Nussbaumovej tvorby, ktorej pátos leží v poznaní politickej zbytočnosti úteku a duchovného odporu umenia tvárou v tvár neľudskému útlaku. Neukončená expozícia druhého podlažia je presunom v čase, čo symbolizuje šikmý a skrútený segment budovy: visuté prepojenie s existujúcim múzeom. V týchto miestach sú vystavené jeho diela z roku 1944, svedčiace o Nussbaumovom nezlomnom duchu a univerzálnosti umenia. Objemovo táto časť zodpovedá veľkosti nepripojeného múzea.

Premostenie do existujúceho múzea vedie do výstavných priestorov mestského historického múzea. Zámerom je nevyhnutnosť prepojiť nové a staré do väčšej miery ako len vzhľadom - prepojenie prostredníctvom histórie a estetiky. Cieľom bolo začlenenie starého a nového múzea tak, aby poznanie minulosti bolo stále živé v prítomnosti a pokračovalo v budúcnosti.

Samotné pôdorysné usporiadanie múzea, hoci odseparované od oboch existujúcich budov, v rámci formy a funkcie sem vo svojej podstate patrí. Ľudové múzeum umenia, ktoré bolo v roku 1933 veliteľstvom NSDAP, a Hlavné historické múzeum sú vedomým a zámerným spôsobom súčasťou tejto kompozície. Kľúčovým bodom tohoto architektonického diela je vyhnúť sa banalizovaniu, potláčaniu alebo vyzdvihovaniu historických skutočností. Návštevník má byť oboznámený so skutočnosťou, že Nussbaumovo dielo si vo svojej historickej, fyzickej a kultúrnej podstate vyžaduje zvláštny prístup.

• Felix Nussbaum Museum [online]. [Cit. 2007-11-08]. Dostupné online. (anglicky)