Farnosť Prememenia Pána Sedlice

Podľa dostupných archívnych materiálov, už v 14. storočí obec Sedlice tvorila jednu samostatnú farnosť. Život vo farnosti bol pokojný aj v nasledujúcom 15. storočí a dianie neovplyvnili ani husitské alebo bratrícke vplyvy.

Okolo roku 1580 miestni farníci prijali učenie hlásané Martinom Lutherom. Kostol aj fara sa tak automaticky stali vlastníctvom protestantov augsburského vyznania. V 17. storočí bola v obci aj evanjelická škola, v ktorej pôsobili protestantskí učitelia. Evanjelickí pastori pôsobili v Sedliciach asi až do roku 1702.

Zásluhou svetskej vrchnosti, ktorú ako patrón obce Sedlice predstavoval gróf Jozef Szentiványi, približne v roku 1715 prestúpili obyvatelia obce späť na rímskokatolícke vyznanie a bol im zároveň vrátený aj pôvodný katolícky kostol. Prvá biskupská vizitácia po reformácii sa v Sedliciach uskutočnila v roku 1734. Podľa jej zápisu vtedy do sedlickej farnosti okrem Sedlíc patrili aj obce Suchá Dolina, Bajerov a Žipov. Vtedy farnosť organizačne patrila pod Jágerské biskupstvo.

Ako uvádzajú dokumenty z vizitácií, osídlenie veriacimi byzantského obradu nastalo približne v 17.storočí, keď obce v údolí Svinky a Sopotnica osídlilo valašské obyvateľstvo. Tento obrad si miestni obyvatelia dokázali udržať až do dnešných čias. Podľa vizitácie biskupa Františka Barkóczyho v rokoch 1748 až 1749 mali Sedlice iba 38 rímskokatolíkov a až 123 gréckokatolíkov.

V roku 1804 vzniklo Košické rímskokatolícke biskupstvo a farnosť sa stala jeho súčasťou, čo platí až do súčasnosti. Z toho obdobia existuje zápis z inventarizácie a bonifikácie príjmov v sedlickej farnosti, z ktorého je možné sa dozvedieť, že v roku 1807 bolo v Sedliciach 218 rímskokatolíkov, 275 gréckokatolíkov a 4 evanjelici.

Dianie vo farnosti významne ovplyvnil požiar, pri ktorom 6. augusta 1824 vyhorela celá obec. Zhorela fara, hospodárske budovy fary aj kostol. Zo spôsobených škôd sa obyvatelia obce zotavovali ťažko a dlho. Záznam z dochovaných dokumentov hovorí, že vtedajší sedlický farár Holub žiadal vtedajšieho košického biskupa Štefana Čecha o pomoc a povolenie zbierok v Košickej diecéze.

Biskup Čech v roku 1826 navrhol, aby v bol Sedliciach postavený nový kostol. Za tým účelom bola v Košickom biskupstve vyhlásená zbierka. Celý proces okolo výstavby nového kostola bol veľmi zložitý a jednania o jeho výstavbe trvali až do roku 1854, kedy sa 24. septembra na fare v Sedliciach stretla ustanovená deputácia, v ktorej boli zastúpení rímskokatolícki aj gréckokatolícki veriaci a tí sa dohodli na konkrétnom postupe pri budovaní nového kostola. Z predložených návrhov na výstavbu kostola biskup Ignác Ján Fábry 15. augusta 1858 schválil svojim podpisom návrh staviteľa Martina Rotha, ktorého rozpočtové náklady boli najnižšie a tvorili v úhrne 3 500 vtedajších florénov. V roku 1859, aj na terajšie pomery veľmi skoro, bol kostol postavený a 7. augusta 1859 slávnostne benedikovaný. Vtedajší prešovský dekan Ján Čukár ho zasvätil patrocíniu Premenenia Pána.[3]

• Farár: Mgr. Jozef Kandráč
• Adresa – Sedlice 268, 082 43, tel. Č. 051/ 7782239

Počet obyvateľov v obci – 1028 /podľa sčítania z roku 2001. Rímskokatolíci – približne 780. Gréckokatolíci – asi 150. Kostol Premenenia Pána z roku 1859. Kostol je majetkom rímskokatolíckej cirkvi v Sedliciach, no užívajú ho aj veriaci gréckokatolíckeho obradu, a to v presne stanovených dňoch a každú tretiu nedeľu v mesiaci. V r. 2001 po vzájomnej dohode kňazov oboch obradov bola uzavretá zmluva, ktorú podpísali aj biskupi oboch obradov.

• Suchá Dolina. Kostol sv. Cyrila a Metoda z roku 1925.

Počet obyvateľov – 201. Rímskokatolíci – asi 140. Gréckokatolíci – asi 45. Evanjelici a.v.- asi 12.

• Miklušovce a Klenov. V týchto obciach nie je rímskokatolícky kostol, sú v nich gréckokatolícke cerkvi. Spolu v nich žije asi 100 katolíkov rímskeho obradu.[4]

Konferencia biskupov Slovenska podľa nariadenia vlády SR počas platnosti mimoriadnej situácie pre chorobu COVID-19 súhlasila s nekonaním verejných bohoslužieb s platnosťou od 10. marca 2020.[5] Z tohto dôvodu boli kostoly pre verejnosť zatvorené. V Sedliciach farár Mgr. Jozef Kandráč ponúkal veriacim, za dodržania prísnych hygienických opatrení, v obci počas veľkonočného obdobia modlitby cez miestny rozhlas a požehnal obec s monštranciou a jej obyvateľov tak, že pešo prešiel celú obec, pričom veriaci stali pred svojimi domami. Podobne požehnal aj veľkonočné jedla na Bielu sobotu.[6]