Farnosť Prememenia Pána Sedlice
Farnosť Prememenia Pána Sedlice je rímskokatolícka farnosť v okrese Prešov, súčasť dekanátu Prešov II. a Košickej arcidiecézy.[1] Prvá existujúca písomná zmienka o existencii farnosti v obci Sedlice, pochádza z obdobia rokov 1332 až 1337 . Ide o súpis vyberačov pápežských desiatkov, ktorý je uložený v budapeštianskom archíve. V dokumente sú spomínaní sedlickí rímskokatolícki kňazi: Ján a následne aj Štefan.[2]
Dejiny farnosti
Všeobecne
Podľa dostupných archívnych materiálov, už v 14. storočí obec Sedlice tvorila jednu samostatnú farnosť. Život vo farnosti bol pokojný aj v nasledujúcom 15. storočí a dianie neovplyvnili ani husitské alebo bratrícke vplyvy.
Lutherova reformácia
Okolo roku 1580 miestni farníci prijali učenie hlásané Martinom Lutherom. Kostol aj fara sa tak automaticky stali vlastníctvom protestantov augsburského vyznania. V 17. storočí bola v obci aj evanjelická škola, v ktorej pôsobili protestantskí učitelia. Evanjelickí pastori pôsobili v Sedliciach asi až do roku 1702.
Návrat do katolíckej cirkvi
Zásluhou svetskej vrchnosti, ktorú ako patrón obce Sedlice predstavoval gróf Jozef Szentiványi, približne v roku 1715 prestúpili obyvatelia obce späť na rímskokatolícke vyznanie a bol im zároveň vrátený aj pôvodný katolícky kostol. Prvá biskupská vizitácia po reformácii sa v Sedliciach uskutočnila v roku 1734. Podľa jej zápisu vtedy do sedlickej farnosti okrem Sedlíc patrili aj obce Suchá Dolina, Bajerov a Žipov. Vtedy farnosť organizačne patrila pod Jágerské biskupstvo.
Príchod veriacich byzantského obradu
Ako uvádzajú dokumenty z vizitácií, osídlenie veriacimi byzantského obradu nastalo približne v 17.storočí, keď obce v údolí Svinky a Sopotnica osídlilo valašské obyvateľstvo. Tento obrad si miestni obyvatelia dokázali udržať až do dnešných čias. Podľa vizitácie biskupa Františka Barkóczyho v rokoch 1748 až 1749 mali Sedlice iba 38 rímskokatolíkov a až 123 gréckokatolíkov.
Farnosť na začiatku 19. storočia
V roku 1804 vzniklo Košické rímskokatolícke biskupstvo a farnosť sa stala jeho súčasťou, čo platí až do súčasnosti. Z toho obdobia existuje zápis z inventarizácie a bonifikácie príjmov v sedlickej farnosti, z ktorého je možné sa dozvedieť, že v roku 1807 bolo v Sedliciach 218 rímskokatolíkov, 275 gréckokatolíkov a 4 evanjelici.
Zničenie pôvodného kostola
Dianie vo farnosti významne ovplyvnil požiar, pri ktorom 6. augusta 1824 vyhorela celá obec. Zhorela fara, hospodárske budovy fary aj kostol. Zo spôsobených škôd sa obyvatelia obce zotavovali ťažko a dlho. Záznam z dochovaných dokumentov hovorí, že vtedajší sedlický farár Holub žiadal vtedajšieho košického biskupa Štefana Čecha o pomoc a povolenie zbierok v Košickej diecéze.
Výstavba nového kostola Premenenia Pána
Biskup Čech v roku 1826 navrhol, aby v bol Sedliciach postavený nový kostol. Za tým účelom bola v Košickom biskupstve vyhlásená zbierka. Celý proces okolo výstavby nového kostola bol veľmi zložitý a jednania o jeho výstavbe trvali až do roku 1854, kedy sa 24. septembra na fare v Sedliciach stretla ustanovená deputácia, v ktorej boli zastúpení rímskokatolícki aj gréckokatolícki veriaci a tí sa dohodli na konkrétnom postupe pri budovaní nového kostola. Z predložených návrhov na výstavbu kostola biskup Ignác Ján Fábry 15. augusta 1858 schválil svojim podpisom návrh staviteľa Martina Rotha, ktorého rozpočtové náklady boli najnižšie a tvorili v úhrne 3 500 vtedajších florénov. V roku 1859, aj na terajšie pomery veľmi skoro, bol kostol postavený a 7. augusta 1859 slávnostne benedikovaný. Vtedajší prešovský dekan Ján Čukár ho zasvätil patrocíniu Premenenia Pána.[3]
Súčasná farnosť
Farský úrad Sedlice
- Farár: Mgr. Jozef Kandráč
- Adresa – Sedlice 268, 082 43, tel. Č. 051/ 7782239
Počet obyvateľov v obci – 1028 /podľa sčítania z roku 2001. Rímskokatolíci – približne 780. Gréckokatolíci – asi 150. Kostol Premenenia Pána z roku 1859. Kostol je majetkom rímskokatolíckej cirkvi v Sedliciach, no užívajú ho aj veriaci gréckokatolíckeho obradu, a to v presne stanovených dňoch a každú tretiu nedeľu v mesiaci. V r. 2001 po vzájomnej dohode kňazov oboch obradov bola uzavretá zmluva, ktorú podpísali aj biskupi oboch obradov.
Ďalšie obce patriace do farnosti
- Suchá Dolina. Kostol sv. Cyrila a Metoda z roku 1925.
Počet obyvateľov – 201. Rímskokatolíci – asi 140. Gréckokatolíci – asi 45. Evanjelici a.v.- asi 12.
- Miklušovce a Klenov. V týchto obciach nie je rímskokatolícky kostol, sú v nich gréckokatolícke cerkvi. Spolu v nich žije asi 100 katolíkov rímskeho obradu.[4]
Mimoriadna situácia vo farnosti, COVID-19
Konferencia biskupov Slovenska podľa nariadenia vlády SR počas platnosti mimoriadnej situácie pre chorobu COVID-19 súhlasila s nekonaním verejných bohoslužieb s platnosťou od 10. marca 2020.[5] Z tohto dôvodu boli kostoly pre verejnosť zatvorené. V Sedliciach farár Mgr. Jozef Kandráč ponúkal veriacim, za dodržania prísnych hygienických opatrení, v obci počas veľkonočného obdobia modlitby cez miestny rozhlas a požehnal obec s monštranciou a jej obyvateľov tak, že pešo prešiel celú obec, pričom veriaci stali pred svojimi domami. Podobne požehnal aj veľkonočné jedla na Bielu sobotu.[6]
Prehľad kňazov pôsobiacich v Sedliciach
- Mgr. Jozef Kandráč 2009 –
- ThDr. Jozef Heske PhD. 2002 – 2009
- Mgr. Marek Hudačko 1997 – 2002
- Vendelín Korínek 1981 – 1996
- Jaroslav Naščák 1978 – 1981
- Anton Lesník 1977 – 1978
- Andrej Palša 1974 – 1977
- Ján Macko 1971 – 1973
- Anton Majcher 1964 – 1971
- Ján Kern 1952 – 1964
- Ján Kuča 1945 – 1952
- Ján Pál 1943 – 1945
- Ľudovít Ortuta 1942 – 1943 excurendo viacerí kňazi
- Štefan Toth 1927 – 1935 excurendo z Radačova
- Anton Dujsík 1916 – 1926, 1936 – 1942
- Zoltán Mayscheider 1910 – 1916
- Andrej Dvorščák 1902 – 1910
- Pavol Jageršák 1901 – 1902
- Ján Hlebík 1900
- Pavol Ondzík 1888 – 1899
- Ján Liber 1858 – 1888
- Tadeáš Orčík 1856 – 1858
- Firmus Kuchárek 1856
- Jozef Gažík 1835 – 1856
- Ján Holupp 1822 – 1835
- Jozef Mátéffy 1820 – 1821
- Andrej Tormáši 1820
- Jozef Kollárčik 1814 – 1820
- Adauctus Jozef Ružinský 1806 – 1814
- Ján Krivý 1785 – 1803
- Jozef Tóttmezey 1781 – 1784
- Ján Vesselényi 1780 – 1781
- Andrej Morvay 1777 – 1779
- Martin Balint 1775 – 1777
- Matej Pažický 1740 – 1775
- Bartolomej Faltin 1733 – 1734
- Ján Brucháč 1683
- Juraj Trebula 1666
- Pavol Malovicenský 1654
- Martin Chalupka 1653
- Ján Zarevucký 1649
- Daniel Rokošinský 1647
- Félix Gergeľ 1634
- Samuel Láni 1623
- Ján Galši 1620
- Andrej Lovčanský 1615
- Damián Slatnenský 1614
- Andrej 1517
- Štefan 1337
- Ján 1332[7]
Referencie
- Prešov - II. - dekanát [online]. farskyurad.sk, [cit. 2020-01-07]. Dostupné online.
- Kolektív: Sedlice - kronika obce rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 100
- Kolektív: Sedlice - kronika obce rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 101 až 109.
- Kotulič, Rastislav a Kotulič, Jozef 2007. Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny {online}. Prešov : Katedra, ekonomiky a ekonómie FM PU, 2007. 66 s. {Cit. 2009-11-26}. Dostupné na intranete: http://www.pulib.sk/elpub/FM/Kotulic3/index.html
- https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20200320016
- http://www.sedlice.fara.sk/index.php?lang=sk&page=485
- Kolektív: Sedlice - kronika obce rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 100 až 118.
Zdroje
- Kotulič, Rastislav a Kotulič, Jozef 2007. Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny {online}. Prešov : Katedra, ekonomiky a ekonómie FM PU, 2007. 66 s. {Cit. 2009-11-26}. Dostupné na intranete:http://www.pulib.sk/elpub/FM/Kotulic3/index.html
- Kolektív autorov: "Sedlice - kronika obce", rok vydania 2014, Vydal Obecný úrad Sedlice
- http://www.sedlice.fara.sk/index.php?lang=sk