FC Basel 1893

Klub FC Bazilej začal inzerátom Rolanda Geldnera vo vydaní národných novín Bazler z 12. novembra 1893, ktorý požadoval vytvorenie futbalového tímu. Inzerát vyzýval aby sa záujemcovia stretli nasledujúcu stredu o 8:15 v reštaurácii. Schuhmachern-Zunft. Na stretnutí sa zúčastnilo jedenásť mužov, väčšinou z akademickej obce, ktorí 15. novembra 1893 založili Fußball Club Basel. Farby klubu boli od prvého dňa červené a modré.

Bazilej zo začiatku hrával iba priateľské zápasy, až kým sa nepripojil k druhému Serie A championship organizovanom Švajčiarskym futbalovým zväzom. Séria A bola rozdelená do troch regionálnych skupín, na východnú, strednú (s FCB) a západnú skupinu. Víťazi každej skupiny sa kvalifikovali do finále. Séria A 1900–01 bola rozdelená do dvoch skupín, na východnú a západnú. Bazilej bol v skupine západ s tromi tímami z Zürichu a dvoma ďalšími tímami z Bazileja, Old Boys a Fortuna Basel. Bazilej ukončil sezónu dvoma víťazstvami, dvoma remízami a šiestimi prehrami na 5. pozícii v skupine.

Bazilej na svoju prvú trofej čakal až 40 rokov. V sezóne 1932–33 na Švajčiarskom pohári postúpil Bazilej do finále, ktoré sa hralo v Zürichu. Bazilej vyhral 4:3, a tým svoj vôbec prvý titul, keď porazil úhlavných rivalov a úradujúcich držiteľov pohárov Grasshoppers.

V sezóne 1966–67 vybojoval FC Basel svoje prvé ligové víťazstvo. Na šampionáte bojovalo 14 tímov a Bazilej skončil iba jeden bod pred FC Zürich. Bazilej vyhral 16 z 26 zápasov, osem remizoval, prehral iba dvakrát a strelil 60 gólov.

Vo finále Švajčiarskeho pohára v tejto sezóne boli súpermi Bazileja Lausanne-Sports. Na bývalom štadióne vo Wankdorfe 15. mája 1967 strelil rozhodujúci gól penaltou Helmut Hauser. Hra sa zapísala do futbalovej histórie vďaka protestu, ktorý nasledoval kvôli tejto penalte. Hráči súpera odmietli kvôli kontroverznej penalte pokračovať v hre a vďaka tomu vyhral Bazilej 3:0 kontumačne.[1] Bazilej tak vôbec prvýkrát v histórii klubu vyhral double.

Ďalší ligový titul v Bazileji sa dosiahol v sezóne 1968–69, keď opäť skončili iba o bod nad dvojkou, tentokrát Lausanne Sports. V sezóne 1969–70 vyhrali Basel svoj štvrtý ligový titul, opäť o bod pred Lausanne Sports. Na Švajčiarskom pohári v tejto sezóne sa Bazilej dostali do finále. Po následujúcej sezóne bez akejkoľvek trofeje získal Bazilej opäť dva ligové tituly v rade.

Po niekoľkoročnej pauze, Bazilejská dlho očakávaná výhra titulu prišla v roku 1977, keď v play off triumfovali nad Servette FC. Znamenalo to ďalšiu účasť v európskych súťažiach ale ani teraz sa im nepodarilo namútiť veľa vody. Po ligovom úspechu 1976–77 bol Bazilej dve sezóny v strede tabuľky, keď v roku 1980 opäť získali ligový titul v Nationalliga A. Manažér Helmut Benthaus však v roku 1982 odišiel a v nasledujúcich sezónach začali bazilejské ligové pozície klesať až do vypadnutia do Nationalligy B v roku 1988. Naspäť do najvyššej súťaže sa im podarilo vrátiť až v roku 1994.

Štadión Park St. Jakob bol otvorený 15. marca 2001 a Bazilej vtedy ukončili sezónu 2000–01 na štvrtej pozícii v lige. V sezóne 2001 - 2002 však po 22 rokoch opäť vyhrali ligu[2], keď oslavovať mohli už 3 kolá pred koncom. Ďalej pokračovali v domácom double, keď na Švajčiarskom pohári zdolali v predĺžení Grasshoppers vďaka penalte Murata Yakina. Bazilej sa dostal aj do finále Intertoto Cupu UEFA, čo bol prvý výraznejší úspech na medzinárodnej scéne.

V sezóne 2002–03 sa Bazilej stal druhým švajčiarskym tímom, ktorý hral v prepracovanej Lige majstrov UEFA. Dostali sa do druhého kola skupiny, ale tam skončili keď ich súpermi boli Manchester United, Juventus a Deportivo de La Coruña. V domácich súťažiach skončil Bazilej druhý vo švajčiarskej superlige a vyhral Švajčiarsky pohár, keď vo finále porazil Neuchâtel Xamax 6:0.

Bazilej začínal v rokoch 2003–04 13 víťazstvami v lige po sebe a prvú polovicu sezóny dokončil neporazený so 17 víťazstvami a 1 remízou.[3] Bazilej zostal po zvyšok sezóny na čele ligy a vyhral svoje 10. švajčiarske prvenstvo. V Pohári UEFA ich vyradil Newcastle United v druhom kole po tom, čo v predchádzajúcom kole porazil Malatyaspor.

Ako švajčiarsky šampión vstúpil Bazilej do Ligy majstrov 2004-05 v treťom predkole. Vyžrebovali ich proti Internazionale, ktorý ich celkovo porazili 5:2 a Basel tak "vypadol" do Pohára UEFA, kde ich zastavili FC Lille 2:0 celkovo. V domácej lige sa Bazilej po slabom začiatku posunul na čelo ligovej tabuľky a pokračoval v zisku titulu o desať bodov. Bazilej absolvoval 17 domácich ligových zápasov bez prehry, vyhral 13 a remizoval štyri, vrátane víťazstva 8:1 proti Grasshoppers, v ktorých strelil štyri góly Christian Giménez.[4]

Bazilej vypadol z Ligy majstrov 2005-06 v treťom predkole s nemeckým klubom Werder Brémy. Opäť vypadli do Pohára UEFA kde sa kvalifikovali do vyraďovacej fázy. Po zdolaní Monaka a Štrasburgu ich vo štvrťfinále vyradil Middlesbrough. 26. februára 2006 Bazilej prekonal vlastný klubový rekord v 52 domácich ligových zápasoch bez prehry, ktorý predĺžil na 59. V rokoch 2006–07 Bazilej opäť zvíťazili v lige nad Zürichom a po ôsmykrát vyhral Švajčiarsky pohár. Vo finále vtedy zvíťazili nad FC Luzern 1:0.[5]

Bazilej vyhrali švajčiarsky pohár už druhú sezónu po sebe, keď 6. apríla 2008 v St. Jakob-Parku porazil druholigový AC Bellinzona 4:1.[6] Bazilej zvíťazil vo švajčiarskej superlige prvýkrát od roku 2005 10. mája 2008 po výhre 2:0 nad konkurentmi v boji o titul BSC Young Boys. Bol to posledný zápas sezóny a Bazileji na víťazstvo v lige stačil iba bod zo zápasu, ale ak by vyhrali Young Boys, boli by šampiónmi oni.[6] Bola to úplne rovnaká situácia ako na konci sezóny 2005–06 s FC Zürich. V sezóne 2009-2010 získali Bazilej s titul posledný deň sezóny proti hráčom Young Boys na štadióne Stade de Suisse. Najlepším strelcom ligy bol Marco Streller s 21 gólmi. Bazilej zvíťazil vo finále Švajčiarskeho pohára 2009 - 2010 víťazstvom 6:0 nad FC Lausanne-Sport.[7]

V Lige majstrov 22. februára 2012 Bazilej prekvapivo porazili Bayern Mníchov v prvom zápase 16. kola Ligy majstrov. Vyhrali so skóre 1:0 gólom v 86. min, ale potom na odvete 7: 0 prehrali a vypadli. 15. októbra 2012 klub vyhodil manažéra Heiko Vogela a nahradil ho bývalým hráčom Muratom Yakinom.[8] V druhej polovici sezóny získali Bazilej dostatok bodov na to, aby sezónu dokončil o tri body pred Grasshoppers a získal svoj štvrtý titul v rade.[9]

Ako švajčiarsky šampión vstúpili Bazilej do Ligy majstrov a dostali sa až do semifinále, kde podľahli úradujúcemu šampiónovi Chelsea. Obidve zápasy sa skončili prehrou 1:2[10] v Bazileji a 1:3[11] v Londýne na Stamford Bridge.

Dňa 30. apríla 2016 Bazilej potvrdil siedmy švajčiarsky titul po sebe víťazstvom 2:1 nad FC Sion v St. Jakob-Park.[12] Na konci sezóny získal Bazilej titul s náskokom 14 bodov pred Young Boys. Bazilej vstúpil do skupinovej fázy Ligy majstrov UEFA 2016–17. Žreb im dal silných súperov a tak proti francúzskemu šampiónovi Paríž Saint-Germain, anglickému tímu Arsenal a bulharskému majstrovi Ludogorec Razgrad skončili na konci skupiny a boli vyradení.

V sezóne 2017-18 vyhrali švajčiarsku superligu po ôsmykrát za sebou - čo bol dovtedy 20. majstrovský titul klubu.[13] Dvanástykrát tiež vyhrali Švajčiarsky pohár a dosiahli šieste double.[14] V tejto sezóne bol Raphaël Wicky vymenovaný za nového manažéra prvého tímu, ktorému pomáhal Massimo Lombardo. Osemročný monopol klubu na titul švajčiarskej ligy sa skončil v práve roku 2018, keď ligu vyhrali BSC Young Boys. Bazilej skončili druhý so 69 bodmi, zatiaľ čo Young Boys sa vyhrali ligu s 15-bodovým rozdielom. V sezóne 2018-19 tento rozdiel narástol dokonca na 20 bodov, keď Basilej skončili so 71 bodmi za obhajcami titulu Young Boys.[15] Podarilo sa im však získať Švajčiarsky pohár, keď vo finále porazili Thun.[16] V sezóne 2019-20 dokonca padli o priečku nižšie, keď získali 62 bodov, zatiaľ čo Young Boys 76 a FC St. Gallen 68. Vo finále švajčiarskeho pohára 30. augusta 2020 prehrali práve s obhajcami titulu Young Boys 2:1, keď v 89 minúte riadneho hracieho času strelil víťazný gól Marvin Spielmann.[17]