Ezechiel (prorok)

Ezechiel (hebr. Jechezkel = nech Boh síli; u Luthera Hesekiel) je jeden z prorokov Starého zákona a zároveň hlavný predstaviteľ Knihy Ezechiel(ovej) (resp. Knihy proroka Ezechiela) Starého zákona.

Prorok Ezechiel, Michelangelova freska na strope Sixtínskej kaplnky

Ikona proroka Ezechiela (17. stor.), Kirillo-Belozerský monastier (Rusko)

Tento židovský kňaz a prorok sa narodil okolo roku 623 pred Kr.. Pochádzal z kňazskej rodiny – bol synom kňaza Buziho.[1] Okolo roku 597 pred Kr. ho už v prvej invázii na príkaz kráľa Nabuchodonozora (Nabukadnezara) spolu s inými Židmi deportovali do Babylonu. Ľud bol v zúfalstve, ale on vravel, že toto všetko je potrebné na očistu. Odrádza od vzbury proti Babylončanom a nabáda na morálnu čistotu. Po druhej invázii nabádal na nádej. Vravel, že Boh príde, aby znovu obrátil a obnovil ich srdcia a dal im Ducha. Už tu sa začína hovoriť o Duchu. Kto bude pokorný, spozná Pána a dostane od neho milosť a naopak, tých zlých Boh potrestá, pričom obžalováva aj kňazov. Boh raz pošle dobrého pastiera, ktorý bude pásť ovce a namiesto starých ustanovizní ustanoví nové.

Z toho, že pri viacerých rečiach uviedol dátum, sa dá usudzovať, že jeho činnosť ako proroka trvala 20 rokov. Podľa podania ho dal zavraždiť židovský dôstojník za to, že odvracal židov od modloslužby. Pochovaný je v dedine Mamr pri Bagdade.

Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev si ho pripomínajú 21. júla.