Extáza svätej Terézie

Extáza svätej Terézie (tal. Estasi di santa Teresa d'Avila) je názov sochárskeho diela vytvoreného talianskym barokovým sochárom a architektom Gian Lorenzom Berninim.

Extáza svätej Terézie
Sochárske dielo Extáza svätej Terézie
Iné názvy
V pôvodnom jazyku	Estasi di santa Teresa d'Avila
Základné informácie
Autor	Gian Lorenzo Bernini
Rok	1646
Technika	mramor
Rozmery	150
Galéria	Kostol Santa Maria della Vittoria Rím, Taliansko

V malej kaplnke Cornaro (Capella Cornaro) v neveľkom rímskom karmelitánskom Kostole Santa Maria della Vittoria sa Bernini v rokoch 1645 – 1652 naplno realizoval ako architekt, sochár, maliar i scénograf. Z poverenia kardinála Federica Cornara, ktorý si tu dal upraviť rodinnú hrobku s oltárom novej španielskej svätice Terézie z Ávily, zakladateľky rádu karmelitániek, mystičky a spisovateľky, premenil Bernini priestor kaplnky na divadelnú scénu, kde postavy členov rodu Cornarovcov vyzerajú vo vzájomnom rozhovore z postranných reliéfov a obracajú pozornosť nezúčastneného diváka k stĺpovému oltáru-javisku s ústredným, vysoko umiestneným a zhora osvetleným súsoším Extáza svätej Terézie.

Tu sa odohráva výjav na pozadí zlatými lúčmi osvetleného priestoru, kde mladá krásna rehoľníčka spočíva v extázovom zamdlení na plávajúcom oblaku ako na ležadle; množstvo voľne vlajúceho oblečenia, z ktorého vyčnievajú iba bosé nohy, ruky a tvár, dáva tušiť jemné obrysy jej tela.

Nad jej ochabnutým telom stojí vo víťaznom postoji anjel, v pravej ruke držiaci šíp, ktorým ako vyjadrenie preniknutia Božou láskou prebodol mníškino srdce; súčasne sa odkláňa, akoby sledoval účinok svojho činu. Divák tu vníma iluzívny účinok diela, vzrušený stav slastnej a súčasne bolestnej závrate, ktorý Teresa Sánchez de Cepeda y Ahumada sama opísala vo svojom životopise. Bernini pretlmočil jej slová do reči tvarov a dokázal tak formálnymi prostriedkami zachytiť doposiaľ nezobraziteľný pocit a expresívnym vcítením ho podať ďalej. Je isté, že Berniniho úsilie o interpretáciu citových stavov dosiahlo v diele Extáza svätej Terézie vrchol.

V podobnom duchu sa nesie výzdoba, architektúra a maľby kaplnky Altieri (Capella Altieri) v Kostole San Francesco a Ripa v ležiacej postave Blahoslavenej Ludoviky Albertoni. Dielo predstavuje jeden z neskorších Berniniho majstrovských výtvorov (z roku 1674). Aj tu umelec rozohral pozoruhodnými svetelnými efektami dramatický moment, kedy je umierajúca žena zachvátená na svojom lôžku vášnivo prežívanými víziami.