Eurypylos (syn Télefa)

Eurypylos (starogr. Εὐρύπυλος – Eurypylos) je v gréckej mytológii syn Télefa z Arkádie a jeho manželky Astyochy, sestry trójskeho kráľa Priama.[1]

Neoptolemos zabíja Eurypyla, čiernofigúrová amfora cca 510 pred Kr.

Eurypylos, syn kráľa Télefa, bol v trójskej vojne posledným spojencom Trójanov.[2] Eurypylos pochádzal z mesta Teuthrania v Mýsii,[3] zo strany otca bol potomkom hrdinu Hérakla[4] a z matkinej bol príbuzným trójskeho kráľa Priama. Podľa Homéra, bol pohľadný muž.[5] Keď Achájci napadli Tróju, jeho otec Télefos vyhlásil neutralitu.[6] Kráľ Priamos však svoju sestru Astyochu podplatil drahými šperkami[3] a Trójanom prišla z Mýsie na pomoc skupina mužov vedených Chromom a Ennomom.[7] Eurypylos, ktorý bol ešte dieťaťom ostal doma. Ale keď dospel, uprosil svojho otca, aby sa aj on mohol vojny zúčastniť. Eurypylos sa ešte pred odchodom oženil a jeho manželka onedlho zistila, že je tehotná a počas jeho neprítomnosti mu porodila syna Gryna.[8]

Eurypylos začal bojovať až takmer v poslednej fáze vojny, po smrti hrdinov Hektora a Achillea. Na trójsku pláň so sebou priviedol mýsijské vojenské oddiely. Eurypylus bol odetý v pevnom brnení, mal veľký okrúhly štít s vyobrazením dvanástich hrdinských činov svojho starého otca Hérakla.[4] Eurypylos bojoval statočne, jeho rukou zomrel tesálsky hrdina Machaón,[9] Péneleós z Téb[10] a Nireus syn symského kráľa Charopa.[11][12] Jeho osud bol však spojený s osudom Tróje. Počas záverečných bojov ho zabil Achilleov syn Neoptolemos.[13][14]

Referencie a bibliografia
  1. Quintus, Posthomerica 6,150.
  2. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 140.
  3. Strabón, Geographica 13,1,69.
  4. Quintus, Posthomerica 6,221-344.
  5. Homér, Odysea, 11, 515-522.
  6. scholion Iuvenalis, Saturae 6, 654.
  7. Homér, Iliada, 2, 858-860.
  8. Servius, komentáre na Vergília Bucolica, 6,72.
  9. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 3,26,9.
  10. Lucius Septimius, Dictys Cretensis, Posthomerica, 4,17.
  11. Quintus, Posthomerica 6,406-432.
  12. Hyginus, Fabulae 113.
  13. Homér, Odysea, 11, 519.
  14. Quintus, Posthomerica 13,175-226.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.