Erik Erikson

Erik Homburger Erikson (* 15. jún 1902, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko[1] – † 12. máj 1994, Harwich, Massachusetts, USA[1]) bol nemecko-americký vývinový psychológ a psychoanalytik rakúskeho pôvodu známy svojou teóriou psychosociálneho vývoja človeka a svojím pojmom „kríza identity“. Bol 12. najcitovanejším psychológom v 20. storočí.[2]

Erik Homburger Erikson
Narodenie15. jún 1902
Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
Úmrtie12. máj 1994 (91 rokov)
Harwich, Massachusetts, USA
Odkazy
Commons Erik Erikson
 Biografický portál

Dielo (výber)
  • Einsicht und Verantwortung; Frankfurt a. M. (1964) 1971
  • Identität und Lebenszyklus. Drei Aufsätze; Frankfurt a. M. 1966; 2. Aufl. 1973
  • Der junge Mann Luther. Eine psychoanalytische und historische Studie. 1975.
  • Gandhis Wahrheit. Über die Ursprünge der militanten Gewaltlosigkeit. 1978.
  • Jugend und Krise; Stuttgart 1980
  • Der vollständige Lebenszyklus; Frankfurt a. M. 1988; 2. Aufl. 1992
  • Childhood and Society; New York 1950; deutsch Kindheit und Gesellschaft; Zürich 1957

Referencie
  1. "Erik Erikson, 91, Psychoanalyst Who Reshaped Views of Human Growth, Dies", New York Times, March 13, 1994.
  2. Haggbloom, S.J.; et al. (2002). "The 100 Most Eminent Psychologists of the 20th Century". Review of General Psychology 6 (2): 139–152

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Erik Erikson na českej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.