Epirský despotát
Epirský despotát alebo Epirské kniežatstvo (gréc. Δεσποτάτο της Ηπείρου) (1204 – 1337/1359) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše v roku 1204 po štvrtej križiackej výprave.
██ Epirský despotát
Bol to jeden zo štátov, ktoré sa považovali za legitímnych nástupcov Byzantskej ríše. Despotát sa nachádzal v dnešnom severozápadnom Grécku (Epirus). Označenie despotát je nepresné, pretože prví vládcovia neboli nositeľmi byzantského titulu despota.
Prvým vládcom bol Michael I. Komnenos Dukas, ktorý vládol v rokoch 1204 – 1215. Bol bratrancom byzantských cisárov Izáka II. Angela a Alexia III. Angela a pred pádom Konštantinopolu bol guvernérom themy v Milase. Jeho nástupcom sa stal Theodoros Komnenos Dukas (1215 – 1230) a neskôr Michaelov nemanželský syn Michael II. Komnenos Dukas (1215 – 1230).
Dobytie Solúnskeho kráľovstva
Roku 1224 dobyl Solúnske kráľovstvo (a vládca prijal titul caesar do roku 1242). Roku 1337 bol pričlenený k medzitým obnovenej Byzantskej ríši.
Vládcovia Epirského despotátu
Dukovci
- Michal I. Komnénos Doukas (1204 – 1215)
- Teodor Komnénos Doukas (1215 – 1230)
- Michal II. Komnénos Doukas (1230 – 1271)
Orsiniovci
- Mikuláš Orsini (1318 – 1323)
- Ján II. Orsini (1323 – 1335)
- Nikefor II. Orsini (1335 – 1337) a (1356 – 1359)
Nemanjićovci
- Simeon Uroš Nemanjić (Siniša) (1359 – 1366) cár Srbov a Grékov
- Tomáš II. Preljubović (1366 – 1384)
- Maria Angelina Dukaina Palaiologina (1384 – 1385)
Zdroje
- Epiros. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 488 – 489.
- EPIROS, DESPOTATE OF. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 716 – 717.
- ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 289 – 291.