Epinétron
Epinétron (starogr. ἐπίνητρον – epinétron) je typ starogréckej nádoby.[1][2]
Epinétron, hlbokú polvalcovú keramickú (vrchná časť nádoby nemala hladký povrch, aby sa s vlnou ľahšie pracovalo[2]) nádobu, používali grécke ženy pri príprave vlnenej priadze.[3] Ženy si ho aj s vlnou umiestnili do lona, aby im tuk z vlny pri česaní a pradení neznečistil odev.[1]
V starovekom Grécku sa surová vlna z ostrihaných oviec vyprala a potom sa prepletené vlákna rozobrali, pričom sa ručne odstraňovali nečistoty. Ženy túto prácu vykonávali v sede, vlnu (v epinétrone alebo len položenú voľne) mali na kolenách a pod nohami mali podnožky.[4] Zdobené epinétra boli často ako votívne dary umiestnené do svätýň ženských božstiev alebo darované do hrobov žien (slobodných dievčat).[5] Ich výzdoba bola najmä čiernofigúrová a neskôr aj červenofigúrová.[6]
Referencie a bibliografia
- Susan Woodford. An Introduction to Greek Art. London : Bloomsbury Publishing, 2015. ISBN 978-14-7252-639-7. S. 177.
- Ritual, Epinetron
- Joseph Needham, Dieter Kuhn. Science and Civilisation in China: Volume 5, Chemistry and Chemical Technology, Part 9, Textile Technology: Spinning and Reeling. Cambridge : Cambridge University Press, 1988. ISBN 978-05-2132-021-4. S. 66.
- Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 185.
- Clemente Marconi. Greek Vases. Leiden : BRILL, 2004. ISBN 978-90-0413-802-5. S. 99.
- Classical art research centre, Epinetron