Endymión
Endymión alebo Endymion (starogr. Ἐνδυμίων – Endymión, lat. Endymion) je v gréckej mytológii syn élidského kráľa Aethlia (alebo boha Dia), milenec bohyne Mesiaca Selény.[1](podľa inej verzie Artemidy).[2]
Príbeh Endymióna je z mýtov známy v mnohých verziách, ich jadro však zostáva nezmenené: láska bohyne ku krásnemu mládencovi.
Endymión bol krásny mladík, ktorý sa zaľúbil do Diovej manželky Héry. Zeus ho preto odsúdil na večný spánok a preniesol ho do hlbokej jaskyne do Kárie. Endymión však svojou krásou očaril bohyňu Mesiaca Selénu[1] a tá ho potom v noci, keď sa na nebeskej klenbe dostala nad vrch Latmos, navštevovala v jaskyni a pokúšala sa ho prebudiť bozkami. Keďže sa jej to nikdy nepodarilo, bola smutná a smutné ostalo aj jej svetlo, ktorým osvecuje našu zem.[2]
Podľa mýtu z Élidy sa z lásky Endymióna a bohyne Selény narodilo päťdesiat dcér,[3] symbolizujúcich päťdesiat mesiacov medzi olympijskými hrami.[2] Iné verzie uvádzajú, že bol pastierom, alebo aj lovcom a bohyňa, ktorá ho ľúbila nebola Seléné, ale Artemis.[2]
Referencie a bibliografia
- Apollodoros, Bibliotheca, 1,7,5.
- Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 125.
- Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,4.