Emmanuel Adebayor

S futbalom začínal vo svojom rodnom meste Lomé, kde si ho vyhliadol francúzsky klub FC Metz, keď mal 15 rokov. Adebayor prišiel do Francúzska v roku 1999 a začal hrávať za miestnu „sedemnástku“. O dva roky neskôr už zažil premiéru v prvom mužstve, keď odohral 9 zápasov a strelil dva góly. Hneď v nasledujúcej sezóne 2002/03 už nastrieľal 13 gólov v 34 stretnutiach.

V roku 2003 prišiel prestup do Monaka, ktorému pomohol dvoma gólmi v desiatich stretnutiach vo famóznej jazde Ligou Majstrov v sezóne 2003/04, ktorá sa skončila až vo finále prehrou s FC Porto v pomere 0:3. Adebayor mal v Monaku komplikovaný vzťah s trénerom Francescom Guidolinom, ktorý ho vylúčil z mužstva pre opakované absencie na tréningoch.

13. januára 2006, Adebayor podpísal kontrakt s klubom Arsenal Londýn za nezverejnenú sumu, ale hovorilo sa o troch až siedmich miliónoch libier £.[1] Hneď po príchode dostal prezývku "Baby Kanu" pre svoju podobnosť s bývalou hviezdou The Gunners Nwankwom Kanu, ktorý bol jeho idolom v detstve. Navyše po ňom zdedil aj číslo dresu 25.

Adebayor debutoval v Premiership 4. februára 2006 proti Birminghamu City a skóroval už po 21 minútach. Celkovo v sezóne 2005/06 za Arsenal odohral 13 zápasov a strelil 4 góly. Svojmu novému klubu však nemohol pomôcť v ťažení Ligou Majstrov, keďže už v tejto sezóne nastúpil v rovnakej súťaži za Monako. Arsenal sa dostal až do finále, kde podľahol Barcelone 1:2.

V úvode sezóny 2006/07 sa zranil Thierry Henry a na jeho miesto dostal šancu práve Adebayor. 17. septembra 2006 prišiel jeho veľký deň, keď v zápase proti Manchestru United na Old Trafford strelil víťazný a jediný gól zápasu, navyše vyrobil aj penaltu, ktorú však už Gilberto Silva nepremenil.

Adebayor sa tiež neslávne "preslávil" viacerými potýčkami počas zápasov. 25. februára 2007, na konci finálového zápasu Carling Cupu (2:1 pre Chelsea) sa strhla bitka medzi hráčmi oboch tímov, počas ktorej udrel Franka Lamparda,[2] čím si vyslúžil nielen červenú kartu a trojzápasový dištanc ale aj pokutu 7500£ pre okamžité neopustenie hracej plochy. V semifinále rovnakej súťaže v roku 2008 sa zase na ihrisku pohádal so svojim spoluhráčom Nicklasom Bendtnerom, pri vysokej prehre Arsenalu proti Tottenhamu v pomere 5:1. FA sa rozhodla oboch hráčov nepotrestať.[3] Adebayor sa o deň neskôr Bendtnerovi ospravedlnil. V lete 2009 prestúpil do Manchester City.

Adebayor si pre reprezentačnú kariéru vybral Togo, napriek tomu, že mohol hrať aj za Nigériu. Pomohol Togu kvalifikovať sa na Africký Pohár Národov v roku 2006 skórovaním jedenástich gólov, čo bolo najviac v kvalifikácii. Taktiež pomohol Togu prvýkrát sa kvalifikovať na Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2006. V Nemecku odohral všetky tri zápasy svojho mužstva.

Aj tu sa však prejavila jeho búrlivá povaha, keď sa dostal do konfliktu s nigérijským trénerom Stephenom Keshim pre svoje neskoré večerné príchody a nerešpektovanie príkazov. Keshi bol tesne pred Majstrovstvami Sveta odvolaný, keďže si Togská Futbalová Federácia nemohla dovoliť absenciu svojej najväčšej hviezdy.

10. februára 2009, bol Africkou Futbalovou Konfederáciou (CAF) na ceremónii v Lagose v Nigérii vyhlásený za Afrického futbalistu roka 2008 pred Mohamedom Aboutrikom z Egypta a Michaelom Essienom z Ghany.[4]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Emmanuel Adebayor

• Profil hráča na oficiálnej klubovej webstránke
• Emmanuel Adebayor na soccernet.com
• Emmanuel Adebayor na National-Football-Teams.com