Elysium Mons

Elysium Mons je štítová sopka[1] na povrchu Marsu na severnej pologuli planéty v druhej najväčšej oblasti Marsu - Elysium Planitia. Sopka vystupuje 12,5 kilometra nad okolité lávové pláne a 16 km nad nulovú hladinu Marsu s celkovou veľkosťou základne 420 × 500 × 700 km.[2] Na vrchole sopky sa nachádza kaldera, ktorá má priemer 14 km.[3] Predpokladá sa, že sopka vznikla podobne ako ďalšie telesá v oblasti Tharsis. Na svahoch sú viditeľné prejavy výlevného vulkanizmu, ako láva stekala po úbočí sopky. Svahy sopky sa skláňajú pod vyšším uhlom ako je obvyklé pre štítové sopky na Marse dosahujúcom 10°[4], čo vypovedá o rozdielnom chemickom zložení magmy, ktorá zo sopky unikala. Na severozápadnej strane boli pozorované lávové kanály.[4]

Elysium Mons
Poloha	24,8 N × 146,9 E
Útvar	Štítová sopka
Výška	12,5/16 km
Rozmery	420 × 500 × 700 km
Pozri aj Astronomický portál

Pomenovaná bola roku 1973[5], keď bola o rok skôr o 11:37 16. októbra 1972 objavená americkou sondou Mariner 9.[6] Povrch sopky je pokrytý krátermi, niektoré z nich vyzerajú ako impaktné, o čom svedčí aj vyvrhnutý materiál okolo nich. Počítaním množstva kráterov na povrchu sopky sa dospelo k záveru, že Elysium Mons je veľmi mladá a posledné lávové výlevy tu prebiehali pred 20 miliónmi rokov[7], čo mení pohľad na sopečnú aktivitu Marsu, u ktorej sa predpokladalo, že skončila omnoho skôr v histórii Marsu.

Na juhu od Elysium Mons sa nachádza ďalšia menšia sopka Albor Tholus a na severe Hecates Tholus.[6]