Ella Fitzgeraldová

V detstve chcela byť tanečnicou, ale aj napriek tomu veľmi rada počúvala platne Louisa Armstronga, Binga Crosbyho a The Boswell Sisters. Cone Boswell, speváčku z The Boswell Sisters, priamo zbožňovala. Neskôr o nej povedala: „Mama raz priniesla domov jednu z jej platní, no a ja som si ju proste zamilovala … Hodiny a hodiny som skúšala spievať tak ako ona.“

Jej matka zomrela pri autonehode, keď Ella mala 15 rokov. Ella vtedy zostala s priateľom svojej matky, ale ten krátko nato zomrel na infarkt. Po týchto dramatických udalostiach Ella takmer prestala chodiť do školy. To bol tiež jeden z dôvodov, prečo si našla prácu barmanky v jednom nevestinci a prečo si našla nových priateľov z okruhu miestnej mafie. Potom, čo mala problémy s políciou, bola zverená do poručníctva a poslaná do cirkevnej školy. Z tej ale čoskoro utiekla a krátko žila ako bezdomovec.

Jej prvé vystúpenie sa odohralo v roku 1934 na súťaži mladých talentov v Harleme v New Yorku. Pôvodne bola síce rozhodnutá, že na pódiu bude iba tancovať, ale potom si to nechala predsa len rozhovoriť a rozhodla sa pre spev. Vybrala si dve skladby z repertoáru Cone Boswell a nakoniec túto súťaž vyhrala.

Jej spevácky talent bol tým odhalený a ešte v roku 1934 začala jej profesionálna kariéra, keď ju Benny Carter prijal do slávnej kapely Chicka Webba. Nastupovala za honorár 12 a pol dolára týždenne (pritom plat hudobníka bol okolo 60 dolárov). Za rok nato už však zarábala desaťnásobok. Po Webbovej smrti v roku 1939 sa Elle podarilo dať dohromady vlastnú kabaretnú scénu. Na výslní sa však ocitla až v roku 1950 vďaka manažérovi Normanovi Granzovi, ktorý pre ňu vyberal z hudobných textov i sprievodu len to najlepšie. Dôležitým človekom v jej živote bol tiež kontrabasista Ray Brown. Nielen, že ju sprevádzal na javisku, ale na pár rokov sa stal aj jej manželom. Síce sa rozišli, ale to neznamenalo koniec ich spolupráce. Svoj prvý dlhodobý profesionálny angažmán spojila so spoločnosťou Decca. Počas desiatich rokov pre ňu naspievala celý rad piesní, ktoré sa v jej podaní stali nesmrteľnými, ako napríklad Papierový mesiac, Starý diabol mesiac, Ako vysoko je mesiac - je zaujímavé, v koľkých jej piesňach sa vyskytoval práve Mesiac. V ďalších gramofónových spoločnostiach potom nahrala svoje najväčšie hity: Apríl v Paríži, Zakaždým si hovoríme zbohom, Láska na predaj a ďalšie.

Ellina vrcholná kariéra v rokoch 1959 až 1967 vyprodukovala devätnásťdielny spevník s takmer dvoma a pol stovkami piesní. First Lady of Song vynikala v scatových pasážach aj speváckych improvizáciách, prejavovala veľký cit pre džezový rytmus i pre humor a smútok ľudových balád, okúzľovala publikum svojim hlasom a zafarbením. Ako prvá speváčka populárnej hudby bola ocenená štátnym vyznamenaním pre umelcov. Ella Fitzgerald sa výrazne zapísala do dejín americkej hudby. V jej repertoári nebol nikdy iba džez. Vždy spievala aj gospely, blues, balady, soul, ale aj piesne kovbojov. V roku 1969 vystupovala aj v Prahe. Spievala s tanečnými orchestrami, ale rovnako mala rada džezové bigbandy. Vystupovala však aj s jedinou sprievodnou gitarou. Veľmi rada mala duetá. K najpopulárnejším patria tie s Louisom Armstrongom. Primát tu určite drží ária z Gershwinovej džezovej opery Porgy a Bess. Ako sama rada hovorila, celý život sedela na dvoch stoličkách. Jedna bola džezová, druhá popová. Jej práca v nahrávacom štúdiu bola zakaždým dokonalá, mnohým začínajúcim spevákom a speváčkam bola vzorom.

V starobe ju však zrádzalo srdce. Mala voperovaný kardiostimulátor, skoro nevidela a na javisku musela sedieť. Napriek tomu na ňu stále chodili davy ľudí. A to až do 15. júna roku 1996, kedy zomrela v meste, ktoré nado všetky ostatné milovala, v Los Angeles. Napriek neobyčajnej popularite zostala jednoduchou a nekomplikovanou osobnosťou. Vo svojom vnútri bola stále tým dievčatkom, ktoré stratilo svoj žltý košík v piesni A-Tisket, A-Tasket. Bola a zostane pre všetkých svojich priaznivcov (a sú ich dodnes milióny) The First Lady Of Song, Prvou dámou piesne. Má hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy.