Edwin Hubble

Prvé roky svojho života strávil v Marshfielde, ale roku 1898 sa rodina rozhodla, že sa presťahuje do Chicaga, kde začal mladý Edwin dochádzať na strednú školu. V mladosti vynikal Edwin športovým nadaním, čo sa prejavilo napríklad tým, že vytvoril na Illinoiskej štátnej škole rekord v skoku do výšky. Pri ďalšom štúdiu na Chicagskej univerzite sa prepracoval až do základného basketbalového tímu, čo mu potom pomohlo získať štipendium na britskom Oxforde, kde začal študovať právo, literatúru a španielčinu. Netrvalo však dlho a Edwin sa rozhodol vrátiť naspäť do Spojených štátov a začal postgraduálne študovať astronómiu na observatóriu Yerkers vo Wisconsine.

V roku 1919, po návrate z 1. svetovej vojny, začal pracovať v známej hvezdárni Mount Wilson (postavenej roku 1918 pri Pasadene v Kalifornii), vybavenej najlepším teleskopom s priemerom 2,5 metrov.

Hubble objavil členenie galaxií a dokázal rozpínanie vesmíru.

Objavom guľových hviezdokôp v galaxiách roku 1934 dokázal Hubble podobnosť medzi špirálovitými galaxiami a našou hviezdnou sústavou, čím prvýkrát v histórii dal našej Galaxii (Mliečnej ceste) presnejší tvar.

Svoju prácu zhrnul v publikácii Sféra hmlovín (The Realm of the Nebulae), ktorá vyšla v roku 1936. Táto práca sa stala veľmi úspešnou a Hubbla vyniesla do sveta významných kalifornských celebrít. Počas svojho života sa tak stretol napríklad aj s Charlie Chaplinom, s ktorým nadviazal priateľstvo. K jeho ďalším životným dielam patrí aj spoluúčasť na navrhovaní obrieho teleskopu Hale na observatóriu v Mount Palomare. Počas 2. svetovej vojny sa v roku 1943 dočasne ujal vedenia armádneho balistického výskumu.

Hoci Hubble urobil prevratné objavy, najvyššie ocenenie vedcov Nobelova cena mu unikla, keďže v čase jeho objavu neexistovala zvláštna cena za astronómiu, ktorú neskôr Nobelov výbor priradil k fyzike.

Zomrel v Kalifornii 28. augusta 1953.

Na začiatku 20. storočia hral Edwin kľúčovú úlohu pri pochopení, čo sú galaxie, ako vyzerajú a pri vzniku ich členenia. Vo vtedajšej dobe sa vedelo, že niektoré špirálovité hmloviny obsahujú samostatné hviezdy, ale nevládla zhoda, aký význam pozorovanie presne má a nikto vtedy ešte nepredpokladal existenciu galaxií. Boli rozpory, či ide o hviezdy v našej Galaxii (Mliečnej ceste), ktorá sa nachádza po celej nočnej oblohe, alebo či nejde o vesmírne ostrovčeky, ktoré poznáme pod pojmom galaxie, tak ďaleké, že u nich iba ťažko možno pozorovať jednotlivé hviezdy.

V roku 1924 Hubble zmeral vzdialenosť hmloviny v Androméde, čím potvrdil svoju domnienku, že sa vesmír rozkladá všade okolo, a že nekončí s hranicami našej Galaxie. Správne potom vyvodil záver, že hmlovina v Andromede je samostatná galaxia podobná tej našej. V priebehu ďalších pozorovaní iných galaxií objavil Hubble, že všetky galaxie nevyzerajú rovnako, ale že sa výzorom odlišujú, čo mu dalo podnet na vypracovanie prvej použiteľnej klasifikácie galaxií. Stalo sa tak roku 1925 a používa sa dodnes. Galaxie rozdelil na špirálovité, eliptické, šošovkovité a nepravidelné.

V priebehu pozorovania vzdialených galaxií si ako prvý V. M. Slipher a po ňom M. Humason a E. P. Hubble všimli vysokú rýchlosť ich vzďaľovania od Zeme. Na základe týchto meraní rýchlosti vzďaľovania špirálovitých galaxií a na základe rôznych odhadov skutočnej vzdialenosti uvedených sústav dospel potom Hubble k jednému z najdôležitejších objavov 20. storočia. Hubble ako prvý zostrojil diagram, v ktorom zakreslil rýchlosti vzďaľovania sa galaxií (odmerané z červeného posunu hviezd – Dopplerov jav) a na druhej osi potom zakreslil vzdialenosti pozorovaných galaxií. Tu spozoroval, že medzi oboma veličinami existuje úplne jednoznačný vzťah, a to taký, že galaxia dvakrát vzdialenejšia má aj dvakrát väčší červený posun. Pre laika tento odvodený vzťah asi nemá veľký význam, ale to sa asi zmení, keď to preložíme do normálneho jazyka. Hubble týmto objavom zistil, že sa vesmír rozpína! Teraz je tento vzťah pomenovaný na jeho počesť, a tak sa môžeme v literatúre stretnúť s Hubblovým vzťahom, či s Hubblovou konštantou (s ktorej určovaním sú dosť veľké problémy), ktorá vyjadruje rýchlosť rozpínania vesmíru.

Stručne povedané, Hubble objavil to, že čím sú galaxie od Zeme vzdialenejšie, tým sa od nej rýchlejšie vzďaľujú. Za pomoci využitia všeobecnej teórie relativity od Alberta Einsteina z roku 1915, ktorú Hubble svojím pozorovaním potvrdil, bol už iba malý krôčik k vysloveniu a sformulovaniu novej prevratnej myšlienky, ktorou sa stalo odvodenie vzniku vesmíru. (Lenže nič nie je také jednoduché ako sa to zdá. Prvý raz myšlienku vzniku vesmíru definoval ruský matematik a kozmológ Alexandr Alexandrovič Fridman na základe výpočtov, ktoré vychádzali zo všeobecnej teórie relativity, a to už medzi rokmi 1922 až 1924. Fridman predpovedal nestacionárne modely vesmíru. Nezávisle od neho urobil podobný objav belgický astrofyzik a kňaz Georges Lemaître, ktorý ich navyše obohatil o poznatky expanzie vesmíru a predpovedal „horúci“ počiatok vesmíru. Všetko vyústilo v roku 1948, kedy americký fyzik ukrajinského pôvodu George Anthony Gamow publikoval teóriu počiatku vývoja vesmíru mohutnou explóziou, pre ktorú sa vžil názov Veľký tresk (angl. Big Bang).

Hubblov teleskop

Meno Hubble sa dostalo do povedomia verejnosti hlavne kvôli teleskopu umiestnenému na obežnej dráhe okolo Zeme. Pretože je umiestnený mimo zemskej atmosféry, získava ostrejšie obrázky veľmi slabých a matných objektov ako ďalekohľady na zemskom povrchu. Na počesť tohto veľkého muža nesie teleskop jeho meno – Hubblov vesmírny teleskop. Od svojho vypustenia v roku 1990 sa stal jedným z najdôležitejších ďalekohľadov v dejinách astronómie. Je zodpovedný za mnoho priekopníckych objavov a pomohol astronómom lepšie pochopiť základné problémy astrofyziky. Pomocou ďalekohľadu sa podarilo získať niekoľko snímkov, tzv. Hubblových hlbokých polí (Hubble ultra deep fields), tých najvzdialenejších objektov vo vesmíre.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Edwin Hubble

• Biografia (po anglicky)