Edward Prescott

Prescott sa narodil Matilde Helwig Prescottovej a Williamovi Clyde Prescottovi v Glens Falls, New York. V roku 1962 získal bakalársky titul v matematike na Swarthmore College. Neskôr, v roku 1963, získal inžiniersky titul na Case Western Reserve University a v roku 1967 mu bol udelený PhD. titul na Carnegie Mellon University.

Od roku 1966 do roku 1971 Prescott učil na University of Pennsylvania. Neskôr sa vrátil do Carnegie Mellon, kde pôsobil až do roku 1980, keď sa presunul na University of Minnesota, kde učil až do roku 2003. V roku 1978 bol hosťujúcim profesorom na University of Chicago, kde bol vymenovaný za profesora výskumu Fordovej nadácie. Nasledujúci rok navštívil Northwestern University, kde zostal až do roku 1982.[1][2] Od roku 2003 učí na Arizona State University. V roku 2004 viedol ekonomickú katedru Maxwell a Mary Pellish na University of California v Santa Barbare.[3] V roku 2006 bol hosťujúcim profesorom Shinsei banky na New York University.

V súčasnosti pracuje ako ekonóm vo Federal Reserve Bank v Minneapolise a pôsobí ako profesor na W.P. Carey School of Business pri Štátnej univerzite Arizona. Je významným predstaviteľom v oblasti makroekonómie, hlavne teórie hospodárskych cyklov a všeobecnej rovnováhy.

Spoločne s Finnom Kydlandom rozpracovali novú klasickú teóriu reálneho hospodárskeho cyklu. V ďalšej svojej práci demonštrovali existenciu spoločenských nákladov v oblasti hospodárskej politiky vlády, v ktorej vedľajší dôsledok je postulát o existencii Philipsovej krivky je neplatný.

V jeho publikácii „Pravidlá namiesto prísľubov: nekonzistentnosť optimálnych plánov“, vydanej v roku 1977 so spoluautorom Finnom E. Kydlandom, odôvodnil prečo absencia vynútiteľných pravidiel, čo je všeobecne prijímaný predpoklad, vedie k Pareto neefektívnym alokáciam zdrojov v ekonomike i keď napĺňajú definíciu Nashovej optimálnosti. Zamerali sa na politickú ekonómiu, presnejšie oblasť fiškálnej a monetárnej politiky. Autori demonštrujú, že ak sa abstrahuje od predpokladu vynútiteľnosti prísľubov vládnych politík, spoločnosť nevyužíva zdroje efektívne v Paretovom zmysle, teda existujú spoločenské náklady vďaka nemožnosti vynútenia prísľubu od fiškálnej/monetárnej autority. Dodatočný výskum preukázal, že v prípade U.S. ekonómie sú spoločenské náklady v prípade fiškálnej politiky o jeden rád vyššie ako v prípade monetárnej politiky. Prekvapivo, dopad ich výskumu mal vplyv iba na formovanie spoločenského rámca monetárnych inštitúcií a nie fiškálnych inštitúcií.

S Rajnishom Mehrom poukázal na inkonzistentnosť medzi teóriou a empirickým výskumom v oblasti rizikovej prémie akcií v referenčnom porovnaní s výnosmi z dlhopisov. Tento výskum je dodnes aktívny v oblasti výskumu agregátneho rizika finančných trhov a správania investorov v ekonómii.

Je takisto známy vďaka jeho práci o Hodrick-Prescott filtri, ktorý sa využíva pri výskume reálneho hospodárskeho cyklu.