Douglas Bader

Douglas Robert Steuart Bader CBE, DSO, DFC (* 10. február 1910, Londýn – † 5. september 1982, Londýn) bol britský stíhací pilot.

Douglas Bader
britský vojnový pilot
Narodenie	10. február 1910 Londýn, Spojené kráľovstvo
Úmrtie	5. september 1982 (72 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo
Odkazy
Commons	Douglas Bader
Biografický portál

Preslávil sa počas druhej svetovej vojny ako stíhacie eso RAF. Zostrelil 20 nepriateľských lietadiel ďalšie 4 štyri zostrelil v spolupráci; šesť pravdepodobných zostrelov a jeden pravdepodobný spoločný zostrel. Okrem toho v boji poškodil 11 nepriateľských lietadiel.

V Spojenom kráľovstve sa tešil veľkej obľube. V roku 2002 bol napríklad zvolený 47. najväčším Britom histórie – prispel aj mimoriadny osobný príbeh, lebo Bader prišiel pri havárii roku 1931 o obidve nohy a ako prvý známy takto postihnutý vojenský pilot sa vrátil k aktívnej službe. Podobným prípadom bol napr. sovietsky letec A. M. Maresiev.

Na začiatku vojny slúžil v 19. peruti, neskôr bol menovaný do funkcie veliteľa 222. perute RAF.^{[chýba zdroj]} Od 24. marca do 9. augusta 1941, Bader absolvoval nad Francúzskom 62 bojových misií typu „sweep“. 9. augusta 1941, bol na svojom stroji Supermarine Spitfire Mk VA so sériovým číslom W3185 a označením D-B v priebehu letu nad Nemcami okupovaným sektorom Francúzska v oblasti Abbeville resp. Wissan.

Po zostrelení bol zajatý a poslaný do zajateckého tábora Colditz. Aj napriek svojmu postihnutiu sa niekoľkokrát pokúsil o útek, vždy však neúspešne. Bader bol prominentným zajatcom a bolo s ním veľmi dobre zaobchádzané. Nemecký generál Adolf Galland po Baderovom zajatí informoval Britov o poškodení jednej z jeho protéz a navrhol im aby mu letecky dopravili novú protézu. Túto operáciu dokonca schválil veliteľ nemeckej Luftwaffe Hermann Göring. Briti na ponuku odpovedali a už 19. augusta 1941 mu na dohodnutom mieste pri St Omer zhodili novú protézu. Bader sa viac s Gallandom do konca vojny nestretol. Tábor i s Baderom oslobodila až v apríli 1945 americká armáda.

Keď sa v lete 1945 po vojne Bader stretol s nemeckými letcami na čele s Gallandom znovu bola situácia opačná a v zajatí boli teraz oni. Günther Rall neskôr tvrdil, že Bader ponúkol novú protézu ako náhradu za chýbajúcu končatinu Hansovi-Ulrichovi Rudelovi, s ktorým sa ako so zajatcom stretol na základni RAF v Tangmere.

O svojom živote napísal knihu Reach for the Sky, ktorá bola aj sfilmovaná. Po vojne pracoval v ropnom priemysle a venoval sa charitatívnej činnosti v prospech telesne postihnutých.