Domitius Ulpianus

Domitius Ulpianus (asi 170 – 228) bol rímsky právnik pochádzajúci z fenického Tyru, autor početných právnických spisov spadajúcich do rokov 211 – 222.

Život

Ulpianus sa objavuje v doložených záznamoch po prvý raz ako jeden zo žiakov Papiniana a člen poradného výboru (consilium principis) cisára Septimia Severa. Za vlády jeho syna, Caracallu dosiahol funkciu cisárskeho úradníka zodpovedajúceho za požiadavky vznášané na dvore (magister libellorum). Počas vlády cisára Heliogabala (218 – 222) bol nútený zdržiavať sa mimo Ríma, ale cisár Alexander Severus ho roku 222 rehabilitoval a neskôr z neho urobil svojho hlavného poradcu a veliteľa prétorianskej gardy. Obmedzenie výsad, ktoré udelil prétoriánom cisár Heliogabalus, vyvolalo napätie medzi príslušníkmi gardy a ich veliteľom, a to viedlo roku 228 k jeho zavraždeniu.

Dielo
  • Ad Masurium Sabinum (K Mesuriovi Sabinovi), 50 kníh, komentár k občianskemu právu
  • Ad edictum praetoris (K vyhláške prétora), 83 kníh, komentár k právu prétorov
  • Disputationes (Právne spory)
  • Responsa (Odpovede)
  • Institutiones (Základy)
  • Liber singularis regularum (Kniha právnych zásad)

Ulpianus je považovaný za jedného z pätice vrcholových právnikov antiky. Jeho dielo tvorilo významný prameň neskorších zákonníkov, Codex Theodosianus a Codex Iustinianus.

Iné projekty

Literatúra
  • CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ulpian na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.