Dom bábik
Dom bábik (nór. Et dukkehjem) je hra nórskeho spisovateľa a dramatika Henrika Ibsena napísaná v roku 1879. V tom istom roku bola prvýkrát uvedená v Kráľovskom divadle v Kodani. Ibsen napísal Domov bábik dva roky po hre Opory spoločnosti. Svojou kritikou viktoriánskej morálky a manželských noriem hra svojho času spôsobila v nórskej spoločnosti obrovský škandál. V súčasnosti je jednou z najznámejších a najuvádzanejších Ibsenových hier.
Hra je v novodobom prevedení označovaná za feministickú hru, avšak Ibsen toto označenie odmietal, v tom čase poukazoval len na manželský boj.
Na Slovensku bola hra uvádzaná pod rôznymi menami ako Dom pre bábiky, Domov bábik, Domov bábok, Bábkový domov, avšak najčastejšie sa používa názov Nora.
Vznik hry
Hra bola inšpirovaná reálnym príbehom jednej z Ibsenových obdivovateliek, ktorá sa neskôr stála aj jeho blízkou priateľkou, Laury Kielerovej (vl. menom Laura Smith Petersenová), hoci Ibsen nikdy spojitosť medzi Norou a Laurou nepotvrdil. Laurin manžel Victor ochorel na tuberkulózu a dostal naordinovanú liečbu odísť na juh, do teplých krajín. Aby si to mohli dovoliť, vzala si Laura pôžičku bez manželovho vedomia. Neskôr sa vyskytli problémy s veriteľmi a Laura bola nútená sfalšovať smenku. Po vyplynutí pravdy na povrch sa s ňou manžel rozviedol, bolo jej odoprené ostať s dieťaťom a nakoniec sa nervovo zrútila a skončila na liečení.[1]
V porovaní s Ibsenovou hrou badať len určité podobné črty, ktorými sa pravdepodobne inšpiroval. Jeho hra však smeruje k inému posolstvu a k úplne odlišnému vyústeniu.
Charakteristika hry
Hra patrí k Ibsenovým realistickým drámam. Počas písania tejto hry sa Ibsenova tvorba vyznačovala určitými znakmi. Hra sa preto skladá z troch dejstiev, vystupuje v nej málo, tj. 5 hlavných postáv, a hra sa odohráva v krátkom časovom úseku, tj. 3 dni v priebehu Vianoc. Ďalej využíva Ibsen výhradne dialógy, ktoré v hre vytvárajú ilúziu reality. Ako aj v jeho ďalších hrách využíva naďalej analytickú techniku, tzn. hra pojednáva už len o dôsledkoch činov, ktoré sa odohrali v minulosti.
Vyústenie hry je tragické a nie všetci diváci a umelci sa s ním dokázali stotožniť. Aj z toho dôvodu Ibsen pre nemecké publikum dopísal koniec, ktorý je šťastný a Nora pri pohľade na svoje deti ostáva.
Hlavné postavy
- Nora Helmerová - manželka Thorvalda, žena v domácnosti, stará sa o tri deti.
- Thorvald Helmer - manžel Nory, novopovýšený manažér banky.
- Dr. Rank - rodinný priateľ, tajne zamilovaný do Nory.
- Kristína Lindová - Norina stará priateľka, ovdovela a hľadá si prácu.
- Nils Krogstad - zamestnanec banky, Thorvaldov podriadený.
Vedľajšie postavy
- Ivar, Bobby a Emmy - deti manželov Helmerových.
- Anne Marie - Norina bývalá opatrovateľka, teraz sa stará o jej deti.
- Helene - slúžka.
Uvedenie hry na Slovensku[2]
- Divadlo Jozefa Gregora Tajovského: Nora (4. február 1955), réžia: Ivan Lichard
- Divadlo Slovenského národného povstania Martin: Nora (26. marec 1993), réžia: Matúš Oľha
- Slovenský rozhlas: Nora (27. november 2004), réžia: Jana Strnisková
- Štátne divadlo Košice: Nora (11. december 2009), réžia: Anna Petrželková
- Biele divadlo (Amatérske divadlo pre mladých do 28 rokov.): Výkrik bábky (30. marec 2011 a 15. november 2011)
Literatúra
- ANDERSEN, Meret Morken. Ibsenův lexikon. Preložil Ján ZIMA. Gral, 1999, 1. vydanie, 274 s. ISBN 9788096798711.
- FIQUEIREDO, Ivo de. Henrik Ibsen: Mennesket og masken, Oslo: H. Achehoug & Co. (W. Nygaard), 2010, 1. vydanie, 716 s. ISBN 9788203198113.
- HAGEN, Erik Bjerck a kol. Den norske literære kanon 1900-1960. Oslo: H. Aschehoug & Co. (W. Nygaard), 2007, 1. vydanie, 271 s. ISBN 9788203191527.
- IBSEN, Henrik. Henrik Ibsen brev 1845-1905: ny samling. Editor Øyvind Anker. Oslo: Universitetsforlaget, 1979, 1. vydanie, 490 s.
- KEJZLAR, Radko. Dějiny norské literatury 1814-1914. Praha: Academia, 1967, 1. vydanie, 403 s.
