Dodekanisa
Dodekanisa (novogr. Δωδεκάνησα -Dodekanisa; iné názvy: Dodekanisos (t.j. novogr. Δωδεκάνησοσ - Dodekanisos), po slovensky aj Dodekanéz[1] alebo zriedkavo Dodekanézy, Dodekanézske ostrovy, Dodekanské ostrovy; v staršej gréčtine Dodekanésos a k tomu zriedkavé slovenské ekvivalenty Dodekanézos, Dodekanesos, Dodekanezos, Dodekaneské ostrovy/súostrovie, Dodekanéske ostrovy/súostrovie; tur. Onikiada; gr. aj tur. názov znamená doslova "12 ostrovov") je skupina gréckych ostrovov v Egejskom mori, v blízkosti juhozápadného pobrežia Turecka. Má bohatú históriu a množstvo aj tých najmenších obývaných ostrovčekov je bohatých na staroveké aj stredoveké pamiatky (najmä chrámy a kostoly).
- Pozri aj Vojvodstvo Archipelagos.
Súostrovie zahŕňa bezmála 100 ostrovov, 19 z nich je trvalo obývaných. Najväčší a najľudnatejší z nich je Rodos.
Dejiny
Dodekanézy sú po celé svoje dejiny pevne späté s gréckym kultúrnym okruhom. Postupne patrili k Rímskej a Byzantskej ríši. Od 13. storočia boli jednotlivé ostrovy predmetom záujmu Benátok, Janova a Maltézskeho rádu. V roku 1522 boli obsadené Osmanskou ríšou a v jej držbe zostali až do roku 1912, kedy po taliansko-tureckej vojne pripadli Taliansku. Taliansko si ich podržalo pod názvom "Talianske egejské ostrovy" až do roku 1943, kedy boli obsadené Nemeckom. V roku 1945 ostrovy obsadilo britské vojsko a v roku 1947 boli formálne pričlenené ku Grécku.
Referencie
- Takto napr. v Encyclopaedii Beliane a Malej encyklopédii geografie