Dobrodružstvá kapitána Hatterasa

Voyages et aventures du capitaine Hatteras, mapa z francúzskeho vydania románu

Román sa odohráva v roku 1861 a jeho obsahom je popis britskej výpravy k severnému pólu vedenej kapitánom Johnom Hatterasom. Ten je presvedčený, že okolo pólu je voľné nezamrznuté more, a je svojím cieľom priamo posadnutý. Nezabráni mu v tom ani vzbura posádky jeho lode, ktorá s ním nechce pokračovať na nebezpečnej ceste a loď dokonca zničí. Pokračuje s niekoľkými odvážlivci ďalej a nachádza pri brehu pevniny nazvanej Nová Amerika trosky lode predchádzajúcej výpravy zo Spojených štátov. Na Novej Amerike, ležiace približne na 83 stupni severnej šírky a 120 stupni západnej dĺžky, cestovatelia prezimujú. Veľkú zásluhu na ich prežití má predovšetkým jeden z členov výpravy, doktor Clawbony, ktorý napríklad dokázal zapáliť oheň pomocou šošovky vyrobené z tvrdého ľadu, pre boj s medveďmi vyrobiť náboje zo zmrznutej ortuti a masový útok medveďov zastaviť výbuchom pušného prachu, odpáleného elektricky.

Keď sa počasie zlepší, cestovatelia zistia, že more je skutočne voľné. Postavia si preto z nájdeného vraku šalupu a vydajú sa na ďalšiu plavbu. Na mieste severného pólu potom objavia sopečný ostrov, ktorý je celý tvorený doteraz činnou sopkou. Tú cestovatelia nazvú Hatterasovou horou. Jej úbočie padá tak prudko do mora, že ostrov nemá vlastne žiadne pobrežie, na ktoré by bolo možné vstúpiť. Našťastie plavci nachádzajú fjord, do ktorého môžu vplávať so svojou šalupou a vydať sa odtiaľ medzi balvanmi na vrchol hory, čo im v krajne neschodnom teréne trvalo tri hodiny. Po dosiahnutí vrcholu sopky zistia, že geometrický priesečník poludníkov leží v jej pažeráku. Kapitán Hatteras preto do krátera skočí, aby stál presne na póle. Tento svoj neuvážený čin síce prežije, ale pri spiatočnej ceste musia jeho druhovia konštatovať, že zošalel. Po návrate do Anglicka je preto umiestnený do ústavu pre duševne chorých, v ktorom sa prechádza pokiaľ možno severným smerom.