Štátny dlhopis

• Krátkodobé – dlhopisy so splatnosťou menšou ako jeden rok. Príkladom sú štátne pokladničné poukážky.
• Dlhodobé – dlhopisy so splatnosťou väčšou ako jeden rok.

• Domáci dlhopis – Dlhopis vydaný emitentom na domácom trhu v domácej mene. Jeho vydávanie podlieha zákonom emitujúceho štátu.
• Zahraničný dlhopis – Dlhopis emitovaný v inom štáte, podľa pravidiel štátu v ktorom je emitovaný a rovnako aj v mene danej krajiny.

• Obchodovateľné – Dlhopisy verejne obchodovateľné na sekundárnom kapitálovom trhu.
• Neobchodovateľné – Dlhopisy s ktorými nie je možne obchodovať na sekundárnom trhu

• Dlhopisy na doručiteľa – Nešpecifikujú konkrétneho majiteľa a práva spojené s nimi prináležia ich držiteľovi (vlastníkovi). Prevod dlhopisov na doručiteľa sa uskutočňuje predajom.
• Dlhopisy na meno – Majú meno oprávnenej osoby uvedené v texte listiny. Emitent alebo poverená osoba vedie zoznam majiteľov týchto dlhopisov, prípadne pri zaknihovaných dlhopisoch vedie tento zoznam depozitár cenných papierov. Prevoditeľnosť dlhopisov na meno môže byť obmedzená emitentom, alebo celkom vylúčená.

• Listinný dlhopis – Je materializovaný cenný papier prevažne vo forme papiera.
• Zaknihovaný dlhopis – Zapísaný v registri cenných papierov, je s ním možné obchodovať elektronicky bez nutnosti fyzického predávania ako v listinnej podobe.

• Bezkupónové obligácie (diskontované) – Stretávame sa s nimi v prípade štátnych pokladničných poukážok. Diskont predstavuje cenový rozdiel medzi nominálnou hodnotou a cenou, za ktorú boli pokladničné poukážky predané.
• Kupónové obligácie – Najpoužívanejšie pri strednodobých a dlhodobých obligáciách. Ich držiteľ má nárok na preplácanie bežných výnosov v dopredu určených termínoch vo forme kupónov.
  • Obligácia s fixným kupónom (fixed coupon bond) – Je najviac používaný typ štátneho dlhopisu. Predstavuje obligáciu s pravidelnou výplatou fixného (dopredu v emisných podmienkach stanoveného) kupónu vo vopred dohodnutých intervaloch.
  • Obligácia s variabilným kupónom (floating rate bond) – nemá dopredu určený kupón, ale jeho výpočet je naviazaný na vybranú, dopredu určenú referenčnú sadzbu. V praxi sa využíva predovšetkým medzibanková referenčná sadzba, ktorá je navýšená o prémiu pre investora. V prípade SR ide o EURIBOR (Europe interbank offered rate). Ako menej používaný spôsob výpočtu variabilného kupónu je jeho naviazanie napríklad na infláciu (protiinflačné dlhopisy).

Kreditné resp. úverové riziko krajiny je rizikom zlyhania platbyschopnosti daného štátu. Kreditné riziko je väčšinou vyjadrené v podobe hodnotenia od ratingových agentúr. Najznámejšie kreditné ratingy pochádzajú od ratingových agentúr ako Standard and Poor's, Moody's a Fitch. Čím je krajina dôveryhodnejšia, tým má vyššie hodnotenie a tým je nižšia výnosnosť emitovaných dlhových nástrojov, pretože sa znižuje pravdepodobnosť nesplatenia dlhového nástroja. Naopak, čím je krajina menej dôveryhodná, tým je jej hodnotenie nižšie. To sa potom odráža vo vyššej výnosnosti emitovaných dlhopisov.

Jedná sa o nebezpečenstvo možného budúceho kolísania tržných úrokových sadzieb.Ak úrokové sadzby rastú, nové dlhopisy majú vyššiu úrokovú sadzbu a preto investori preferujú nové dlhopisy. Čím je dlhšia doba splatnosti dlhopisu, tým je pohyb toto riziko výraznejšie.

Inflačné riziko súvisí s možnosťou rastu miery inflácie (cenovej hladiny), ktorá má nepriaznivý vplyv na reálnu výnosnosť finančných investícií. Nominálne miery výnosu pri väčšine finančných inštrumentoch stúpajú pri rastúcej inflácii avšak to neplatí pre ich reálne hodnoty. Vo vysoko inflačnom prostredí môžu tieto výnosy dosahovať dokonca záporných hodnôt.

Ide o faktor týkajúci sa výhradne dlhových cenných papieroch denominovaných v inej ako domácej mene. Ak sa investor rozhodne investovať do zahraničného dlhopisu, musí počítať s rizikom zmeny devízového kurzu medzi domácou a zahraničnou menou.