Divadlo u Rolanda

Divadlo u Rolanda je názov divadelného priestoru, ktorý bol v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch domovskou scénou pre celý rad súborov malých foriem a v ktorom začínali mnohé výrazné osobnosti slovenského kultúrneho života.

História

Divadlo u Rolanda sa nachádzalo v pivnici starého renesančného domu na niekdajšom Námestí 4. apríla (teraz Hlavné námestie) v Bratislave. Do priestoru sa vchádzalo strmým schodiskom cez divadelnú scénu veľkosti 4 x 3 m. Pre hľadisko boli charakteristické stoličky so zrezanými zadnými nohami: “Divák síce počas predstavenia sedel v permanentnom záklone, podobný štartu kozmonautov vo vesmírnych raketách, netradičným spôsobom sa však takto vyriešil problém videnia divákov v zadných radoch”.[1]

Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov bola v tomto pivničnom priestore tzv. poetická vináreň. Skutočná maloformistická história autorského divadla sa začala písať až príchodom dvojice Peter Belan a Ivan Hudec, ktorí pod názvom Divadlo u Rolanda založili nielen jedno z najúspešnejších amatérskych súborov sedemdesiatych rokov, ale zároveň tu položili aj základy takmer dvadsať rokov trvajúcej tradície divadiel malých javiskových foriem (MJF). Tento priestor sa stal domovskou scénou pre mnohé významné MJF divadlá a folkových pesničkárov a vyrástol tu celý rad osobností slovenskej kultúrnej scény.

Súbor Divadlo u Rolanda tu debutoval v roku 1971 hrou Fascikeľ. Už v prvej polovici sedemdesiatych rokov sa v pivničnom priestore u Rolanda etablovali aj ďalšie MJF súbory, ktoré sa až na výnimky venovali predovšetkým pôvodnej autorskej tvorbe (Tzv. Lyrické divadlo, Malé satirické divadlo Mandragora, Divadielko F, Divadlo bez mena, Takmer poetické divadlo, Plusquamperfectum a i.). Počas krátkeho obdobia tu pôsobilo aj Radošinské naivné divadlo, ktoré U Rolanda zakotvilo po svojom nútenom odchode z A-Divadla. Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov bolo Divadlo u Rolanda v znamení troch výrazných súborov – divadiel Divadlo Pegasník a Faust (neskôr Modré divadlo) a folkového pesničkárskeho združenia Slnovrat.

Priestor Divadla u Rolanda bol jedným z významných tzv. ostrovov pozitívnej deviácie a počas svojej existencie viackrát čelil pokusom o zrušenie pod rôznymi zámienkami. Definitívny koniec tejto MJF scény prišiel začiatkom roku 1989 s odôvodnením, že v pivničných priestoroch sa majú začať archeologické práce.

Po roku 1989 budova viackrát zmenila svojho majiteľa, v plánoch sa však už nikdy nepočítalo s obnovením divadelnej tradície. V súčasnosti je v priestoroch niekdajšieho divadla plynová kotolňa.

Súbory, pôsobiace v Divadle u Rolanda
  • Divadlo u Rolanda (1971 – 1978)
  • Radošinské naivné divadlo (1974)
  • Tzv. Lyrické divadlo (1975 – 1983)
  • Divadlo Pegasník (1975 – 1986)
  • Malé satirické divadlo Mandragora (1975 – 1978)
  • Filoxéra (1975 – 1978)
  • Divadielko F (1977 – 1980)
  • Faust/Modré divadlo (1978 – 1989)
  • Divadlo bez mena (1978 – 1981)
  • Takmer poetické divadlo (1978 – 1979)
  • Slnovrat (1979 – 1987)
  • Ívery (1981 – 1989)
  • Nulateáter (1982)
  • Plusquamperfectum (1985 – 1987)

Osobnosti, pôsobiace v Divadle u Rolanda

Referencie
  1. JANOUŠEK, Miloš. Divadlo u Rolanda alebo Roland-retro. Bratislava : TÁLIA-press, 1996.

Literatúra
  • JANOUŠEK, Miloš: Divadlo u Rolanda alebo Roland-retro (TÁLIA-press 1996)
  • BALOGH, Alexander: Roland Retro – Nechoďte šiť, poďte do divadla. Medzičasopis 1, 1993, s.48-49
  • ZAČKA, Ladislav: Každý týždeň U Rolanda. Film a divadlo, 14, 1978, s. 4-7

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.