David Randolph Scott

David Scott sa narodil na leteckej základni Randolph (Randolph Air Force Base, po ktorej dostal stredné meno) blízko San Antonia v Texase. Od roku 1936 do roku 1939 žila rodina na Filipínach. Počas druhej svetovej vojny jeho otec slúžil v Európe, takže Davida a jeho brata vychovávala sama matka.

Po ukončení Western High School vo Washingtone D.C. študoval na Texas Military Institute a West Pointe. Získal magisterský titul v letectve a kozmonautike. Potom absolvoval výcvik ako pilot na Webb Air Force Base v Texasu a pôsobil ako pilot v Laughlin Air Force Base v Texase a v Air Force Base v Arizone.

Od apríla 1956 do júla 1960 slúžil ako stíhací pilot v Soesterberg v Holandsku, kde lietal na bojových lietadlách typu F-86 a F-100. Po návrate do USA študoval na Massachusetts Institute letectvo a kozmonautiku a v roku 1962 získal titul inžiniera. Po ukončení štúdia pracoval ako docent na Air Force Academy. Potom absolvoval kurz skúšobných pilotov na Edwards Air Force Base. Po ukončení kurzu, kde skončil medzi piatimi najlepšími, prešiel na nedávno založenú Aerospace Research Pilot School (ARPS) v Edwards.

Scott sa úspešne uchádzal o výber medzi kozmonautov NASA a 14. októbra 1963 bol spolu s 13 ostatnými predstavený verejnosti v tretej skupine kozmonautov. Ako svoju špecializáciu prijal plánovanie misií a navigáciu.

16. marca 1966 s Neilom Armstrongom ako veliteľom odštartovali na misiu Gemini 8. Tento let bol pôvodne naplánovaný na 3 dni, ale skončil skôr kvôli zlyhaniu pomocnej rakety. Posádka uskutočnila prvé úspešné spojenie dvoch dopravných prostriedkov vo vesmíre a predviedla skvelú zručnosť pilotovania pri prekonávaní problému s pomocnou raketou a pri úspešnom pristátí.

Scott slúžil ako pilot veliteľského modulu na Apolle 9 (3. marec 1968 – 13. marec 1969). Išlo o tretí let s ľudskou posádkou v programe Apollo, druhý vypustený raketou Saturn V, a prvý úplný test kozmickej lodi Apollo. Desaťdenný let poskytol zásadné, predtým nedostupné, informácie o operačnom výkone, stabilite a spoľahlivosti pohonu lunárneho modulu a systémov podporujúcich život.

Najdôležitejšou udalosťou tohto letu bolo stretnutie a následné spojenie kozmických lodí, ktoré uskutočnil James McDivitt a Russell Schweickart z lunárneho modulu a Scott z veliteľského modulu. Obe telesá boli pred spojením vzdialené 160 km. Išlo o rozhodujúcu časť letu na obežnej dráhe okolo Mesiaca. Posádka tak potvrdila uskutočniteľnosť prenosu posádky z povrchu Mesiaca. Apollo 9 pristálo na vode menej ako štyri námorné míle (7 km) od vrtuľníkovej lietadlovej lodi USS Guadalcanal (LPH-7) neďaleko ostrova Grand Turk.

Výcvikový skafander Davida Scotta z Apolla 15 v Múzeu letectva a kozmonautiky vo Washingtone, D.C.

Krátko po pristátí Apolla 9, bol Scott vybraný ako veliteľ náhradník pre let Apolla 12. Keby bol jeho veliteľ Charles Conrad z nejakého dôvodu neletel, bol by Scott vystúpil na Mesiac ako tretí človek. K nasadeniu Scotta ale nedošlo a počas letu v novembri 1969 pôsobil ako spojovací hovorca (Capcom).

Jeho tretí let do vesmíru sa uskutočnil až na Apolle 15 (26. júl 1971 – 7. august 1971). Scott lodi velil, jeho spoločníkmi boli Alfred M. Worden (pilot veliteľského modulu) a James B. Irwin (pilot lunárneho modulu). Apollo 15 bolo štvrtou misiou s ľudskou posádkou, ktorá pristála na mesačnom povrchu a prvou, ktorá navštívila a preskúmala mesačné Hadley Rille a Apennine Mountains, ktoré sa nachádzajú na juhovýchodnom okraji Mare Imbrium (More dažďov). Lunárny modul "Falcon" zostal na mesačnom povrchu 66 hodín a 54 minút a Scott s Irwinom strávili 18 hodín a 35 minút vonku na mesačnom povrchu. Do okolia lunárneho modulu vyrazili celkom trikrát, k doprave použili mesačné vozidlo "Rover-1". Scott a Irwin uskutočnili selenologický prieskum oblasti a zobrali 82 kg mesačného materiálu.

Na povrchu umiestnili zariadenie ALSEP, ktoré obsahovalo prístroje pre experimenty na povrchu. Medzi úspechy Apolla patrí, že na mesačnom povrchu pomocou Roveru 1 (bolo to jeho prvé použitie na Mesiaci) urazili do toho času najväčšiu vzdialenosť – celkom 27,5 km. Apollo 15 pristálo do Tichého oceánu a bolo vylovené lietadlovou loďou US Okinawa (LPH 3).

Už krátko po pristátí bolo celé mužstvo Apolla 15 vybrané za náhradníkov pre let Apolla 17. V priebehu nasledujúceho roku sa prevalila ich aféra so známkami. Scott, Worden a Irwin mali vziať 398 poštových známok so spomienkou na ich let a sto z nich predať nemeckému obchodníkovi s poštovými známkami. Zisk z predaja bol použitý na založenie zvereneckého fondu pre deti posádky Apolla 15. Aj keď ich čin nebol nezákonný, a napriek skutočnosti, že NASA zavierala oči pred podobnými aktivitami pri skorších letoch, administratíva rozhodla, že Scott a jeho posádka budú príkladne potrestaní a nikto z nich do vesmíru znovu nepoletí.

V roku 1971 Scott prijal čestný doktorát Astronautical Science od univerzity v Michigane. V apríli 1981 pre britskú televíziu komentoval let prvého raketoplánu (STS-1). Pri natáčaní filmu Apollo 13 režisérom Ronom Howardom pôsobil ako poradca. V súčasnosti žije v Beverly Hills v Kalifornii so svojou súčasnou manželkou Margaret Black-Scott.