Daniel Charles Brandenstein

Po základnej a strednej škole pokračoval v štúdiách na wisconsinskej univerzite (University of Wisconsin), kde v roku 1965 získal titul inžiniera matematicko-fyzikálnych vied. Potom odišiel do armády, stal sa tam námorným letcom v stíhacej peruti One Four Fice, Oak Harbor, Washington. V roku 1978, keď bol vybraný do NASA, bol poručíkom námorného letectva, ženatým, s jedným dieťaťom.

Koncom leta roku 1983 sa stal 124 kozmonautom Zeme, keď na palube raketoplánu Challenger odštartoval s misiou STS-8 na obežnú dráhu našej planéty. Šesťdenného letu sa zúčastnila táto päťčlenná posádka: veliteľ Richard Truly, ďalej Daniel Brandenstein, Guion Bluford, Dale Gardner a William Thornton. Na naliehanie armády štart z mysu Canaveral aj pristátie na základni Edwards sa uskutočnili v noci kvôli plánovaným vojenským cieľom misie. V noci tiež vypustili indickú telekomunikačnú družicu Instat 1B.

Jeho druhou misiou bola sedemdenná STS-51-G na jar roku 1985. Letel na palube Discovery spolu s touto posádkou: John Creighton, Steven Nagel, John Fabian, Shannon Lucidová, francúzsky kozmonaut Patrick Baudry a synovec saudskoarabského kráľa, princ Sultan Saiman Abdelazíz al-Saud. Na orbite vypustili družice - Spartan 1, Morelos 1A, Arabsat 1B, Telstar 3D. Uskutočnili tiež experimenty pre program Hviezdnych vojen.

Tretí let sa uskutočnil na treťom raketopláne. Tentokrát to bola Columbia a desaťdenná misia STS-32 v roku 1990. Kapitánom bol opäť Daniel Brandenstein, v posádke boli James Wetherbee, Bonnie Dunbarová, Marsha Ivinsová a George Low. Pri letu vypustili obrovskú vojenskú družicu Syncom 4 F-5. Podarilo sa im stiahnuť z obežnej dráhy družicu LDEF, ktorej hrozil zánik v atmosfére. V nákladovom priestore ju vrátili na Zem.

Po štvrtýkrát a naposledy sa do vesmíru vydal na palube štvrtého, vtedy nového amerického raketoplánu Endeavour. Na osemdennú misiu letela posádka v zložení veliteľ raketoplánu kapitán Daniel Brandenstein, Kevin Chilton, Richard Hieb, Bruce Melnick, Pierre Thuot, Kathryn Thorntonová, Thomas Akers. Bol to vlastne let testovací, napriek tomu doplnený (splneným) úlohou stiahnuť, opraviť a späť vypustiť družicu Intelstat 6.

Štart všetkých štyroch letov bol z Kennedyho vesmírneho strediska (mys Canaveral), pristátie v Kalifornii na základni Edwards na dne vyschnutého Rogersovho jazera v Mojavskej púšti v Kalifornii. Počas svojich 4 letov strávil vo vesmíre 32 dní.

• STS-8 Challenger (30. august 1983 – 5. september 1983)
• STS-51-G Discovery ( 17. jún 1985 – 24. jún 1985)
• STS-32 Columbia (9. január 1990 – 20. január 1990)
• STS-49 Endeavour (7. máj 1992 – 16. máj 1992)

Po odchode z NASA v októbri 1992 bol zamestnaný v IBM, Federal Systems Co. v Houstone, v roku 1996 bol viceprezidentom spoločnosti Kistler Aerospace Corp. v meste Kirkland.