Daimonión
Daimonión alebo daimonion (deminutívum od starogr. δαίμων daímon – boh, bohyňa[1]) je v Sokratovej filozofii vnútorný hlas božského pôvodu pomáhajúci človeku pri hľadaní dobra. Daimonión neradí, čo má človek vykonať, ale čomu sa má vyhnúť, teda varuje ho pred mravne nesprávnym, nečestným konaním.[2][3] Prejavuje sa v ňom božské určenie duše.[4]
Referencie
- Liddell, Henry George; Scott, Robert, edi. (1889), „daímon“, An Intermediate Greek-English Lexicon, Oxford: Clarendon Press, ISBN 0199102066
- Durozoi, Gérard; Roussel, André, edi. (1994), „Sokrates“, Filozofický slovník, Praha: EWA Edition, str. 279, ISBN 8085764075
- Petráčková, Věra; Kraus, Jiří, edi. (2005), „daimonion“, Slovník cudzích slov : akademický (2. dopln. a uprav. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 8010003816, http://slovnik.juls.savba.sk/?w=daimonion&s=exact&c=rc31&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8. „podľa Sokrata zvláštny vnútorný hlas, ktorý varuje človeka pred nesprávnym konaním, porovnateľný s pojmom svedomia, mravný zákon“
- Piaček, Jozef; Kravčík, Miloš, edi. (1999), „Daimonion (Sokrates)“, FILIT : Otvorená filozofická encyklopédia, Verzia 3.0, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Katedra aplikovanej informatiky
Externé odkazy
- Pstružina, Karel (2000), Jak je možné interpretovat Sókratův daimonion?, Praha: Vysoká škola ekonomická v Praze (vyd. 2000-10-12), http://nb.vse.cz/~pstruzin/state/sokrates.htm, dost. 2016-08-10
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.