Daedeok Innopolis

Daedeok Innopolis, predtým známy ako Daedeok Science Town je vedecký park, prototyp priemyselného komplexu a súčasne výskumného a vývojového centra v Kórejskej republike so sebestačnou infraštruktúrou. Nachádza sa v okrese Yuseong-gu v Daejeone na ploche 27,8 km². Zriadenie tohto parku si vyžiadalo 30 biliónov kórejských wonov a financovala ho vláda a súkromné podniky. V súčasnosti má tento vedecký park registrovaných 30 000 patentov doma aj v zahraničí. V parku je sústredených viac ako 20 výskumných ústavov, 232 výskumných a vzdelávacích inštitúcií a 40 korporácií. Pracuje tu okolo 18 000 výskumníkov, z ktorých je viac ako 5000 držiteľom doktorátu. Daedeok Innopolis je preto označovaný ako mesto doktorov, alebo mesto mozgov.[chýba zdroj] Nachádza sa tu 232 výskumných a vzdelávacích centier zahŕňajúcich 18 vládou podporovaných výskumných inštitúcií a výskumné ústavy 29 veľkých obchodných spoločností.

História

Kórejská vláda začala s výstavbou Daedeok Science Town v roku 1973 otvorením kórejského vyššieho vedeckého inštitútu KAIST.

  • 1973 - Dokončenie plánov pre výstavbu
  • 1973 - 1977 - Príprava infraštruktúry
  • 1975 - Základný kameň kórejského atómového energetického inštitútu KAERI
  • 1976 - Základný kameň KISS
  • 1979 - Umiestnenie administratívneho centra
  • 1983 - Pripojenie k Daejeonu
  • 1985 - Otvorenie ETRI
  • 1989 - Premiestnenie kórejského vyššieho vedeckého inštitútu KAIST do Daedeoku
  • 1993 - Daejeon EXPO
  • 1994 - Základný kameň KNFC
  • 1999 - Zákon o správe Daedeok
  • 2003 - Exhibícia pri príležitosti 30. založenia parku
  • 2005 - Zákon posilňujúci práva Daedeok a oznámenie o budúcej vízii Daedeok
  • 2010 - Hosťovanie medzinárodnej rady vedeckých parkov

Hlavné úspechy

  • Elektrokomunikačný výskumný inštitút uviedol do komerčného používania bezdrôtovú komunikačnú technológiu Cede Division Multiple Access (CDMA).
  • Hanaro Reaktor je kórejský štandardný reaktor, vyvinutý kórejským atómovým energetickým inštitútom KAERI.
  • Vývoj úspešného pohonného systému na tekuté palivo pre vedeckú raketu KSR-III, nezávisle vyvinutú kórejským výskumným inštitútom KARI.
  • Viacúčelový satelit Komsat-1.
  • Kórejský výskumný inštitút biovedy a biotechnológie zmapoval kompletne šimpanzí genóm a objavil 14 000 ľudských génov.

Univerzity

Chungnam National University, hlavná brána.
  • Chungnamská národná univerzita
  • Kórejský vyššý vedecký inštitút KAIST
  • Hanbatská národná univerzita
  • Hannamská univerzita
  • Daejeonská univerzita
  • Paichaiská univerzita
  • Mokwonská univerzita
  • Woosongská univerzita
  • KBTU
  • Univerzita informácii a komunikácie
  • Euljiská univerzita
  • Daedukská vysoká škola
  • Daejeonská zdravotnícka vysoká škola
  • Woosongská technická vysoká škola
  • Woosongská informačná vysoká škola
  • Hyechonská vysoká škola
  • Daejeonská polytechnika
  • SolBridgeská medzinárodná obchodná škola
  • Kórejská univerzita vedy a technológie
  • Kórejská poyltechnika
  • Armádna zdravotnícka akadémia
  • Asia Life University

Inštitúcie

Kórejský vyšší vedecký inštitút KAIST

Pohľad na kórejský vyšší vedecký inštitút KAIST.

Kórejský vyšší vedecký inštitút KAIST bol zriadený v roku 1971. Zahŕňa sedem vysokých škôl:

  • VŠ prírodných vied
  • VŠ biotechnológie a bioinžinierstva
  • VŠ strojárska
  • VŠ informatiky
  • VŠ spoločenských vied
  • VŠ interdisciplinárnych štúdií
  • VŠ ekonomická

Riadi sa špeciálnymi zákonmi; napr. študenti nemusia nikdy absolvovať vojenskú službu, ak sa zaviažu, že 5 rokov po skončení školy budú pracovať v krajine. Je to jeden zo spôsobov ako zabrániť úniku inteligencie do zahraničia. Školám patrí 79. miesto v rebríčku najlepších škôl sveta a 24. miesto v oblasti inžinierstva a informačných technológií, podľa THE-QS World University Rankings. Je vlastníkom 1591 patentov, z toho 500 medzinárodných. Medzi mimoriadne vynálezy patrí OLEV (online electric vehicle). Ide o vozidlo poháňané bezkontaktným nabíjaním z elektrického poľa 30 cm pod vozovkou.[1]

Chungnamská národná univerzita

Chungnamská národná univerzita je škola medzinárodného významu, radiaca sa medzi 5 najlepších škôl v krajine. Je zároveň najväčšou univerzitou v Južnej Kórei s 13 fakultami, 170 tisíc absolventmi a 400 zamestnancami. Pracuje v desiatkach výskumných oblastí zahŕňajúcich napr. ekológiu, internet, elektrické vlny, atď.[2]

Kórejský základný vedecký inštitút KBSI

Kórejský základný vedecký inštitút KBSI bol zriadený v roku 1988 ako vedecko-inžinierska nadácia, súčasný názov má od roku 2001. Jeho hlavnými úlohami sú

  • analýzy vedy a techniky
  • analýza servisu a tréningu zariadení pre špecialistov
  • celkové manažovanie národných vedeckých zariadení
  • publikovanie v menej známych vedách[3]

Kórejský nukleárno-energetický výskumný ústav KAERI

Kórejský nukleárno-energetický výskumný ústav KAERI bol založený v roku 1959, aby zabezpečil pre krajinu energetickú sebestačnosť. V súčasnosti sa tu skúmajú technológie spracovania a analýzy materiálov na atómovej úrovni. Taktiež je v čele výskumu jadrovej syntézy.[4]

Kórejský inštitút strojov a materiálov KIMM

Kórejský inštitút strojov a materiálov KIMM šíri a testuje technológie v oblasti strojárenstva a vykonáva testovanie a hodnotenie strojárskych produktov. Rovnako sa zaoberá nanotechnológiami, nanotlačou a vytváraním presných 3D modelov. Pracuje na vývoji lacných solárnych energetických zdrojov. Vyvíja technológiu vlastného čistenia povrchu.[5]

Kórejský výskumný ústav pre letectvo a vesmír KARI

Kórejský výskumný ústav pre letectvo a vesmír KARI založený v roku 1989 vznikol oddelením od kórejského inštitúto strojov a materiálov KIMM. V súčasnosti pracuje na projekte nosiča KSLV. Kórea mala pôvodne skúsenosti len s raketami poskytnutými z USA. Od roku 1990 vyvíja vlastné rakety ako KSR-1 A KSR-2. Od roku 1997 pracuje na vývoji LOX/Kerozínového raketového motora pre raketu KSR-3. Ročný rozpočet kórejského výskumného ústavu pre letectvo a vesmír KARI dosahuje približne 150 mil. USD.[6]

Kórejský inštitút toxikológie KIT

Kórejský inštitút toxikológie KIT je neklinická výskumná organizácia, certifikovaná pre humánne zaobchádzanie s laboratórnymi zvieratami. Nachádza sa na celkovej ploche 25 000 z toho 17 000 tvoria toxikologické laboratória a zamestnáva 242 pracovníkov.[7]

Národný výskumný ústav pre jadrovú fúziu NFRI

Národný výskumný ústav pre jadrovú fúziu NFRI sa snaží vytvoriť technológiu na výrobu elektrickej energie z jadrovej fúzie zo zariadenie KSTAR, v ktorom úspešne vytvoril plazmu ako jeden z kľúčových faktorov na ceste k vytvoreniu komerčného zdroja termojadrovej energie. Kórea je v dnešku (2013) závislá na dodávkach energetických surovín, najmä ropy. Preto sa snaží o energetickú nezávislosť s využitím nevyčerpateľných ekologických zdrojov.[8]

Ďalšie významné inštitúcie

  • The Korea Basic Science Institute (KBSI)
  • Electronics and Telecommunications Research Institute
  • Korea Automatic Energy Research Institute
  • Korea Aerospace Research Institute
  • Korea Institute of Nuclear Nonproliferation and Control
  • The Korea Astronomy and Space Science Institute (KASI)
  • Korea Institute of Energy Research
  • Korea Institute of Machinery and Materials
  • Korea Institute of Nuclear Safety
  • Korea Institute of Geosciences and Mineral Resources
  • Korea Institute of Oriental Medicine
  • Korea Institute of Toxicology
  • Korea Ocean Research & Development Institute
  • Korean Research Institute of Bioscience and Biotechnology
  • Korean Research Institute of Chemical Technology
  • Korea Research Institute of Standards and Science

Externé odkazy

  • Oficiálna webstránka Daedeok Science Town [online]. [Cit. 2010-11-29]. Dostupné online.
  • Oficiálna webstránka inštitútu KAIST [online]. [Cit. 2010-11-28]. Dostupné online.

Referencie

  1. Inštitút KAIST [online]. [Cit. 2010-11-28]. Dostupné online.
  2. Chungnam National University [online]. 2010-03-31, [cit. 2010-11-28]. Dostupné online.
  3. Korea Basic Science Institut [online]. [Cit. 2010-11-28]. Dostupné online.
  4. Oficiálna webstránka KAERI [online]. [Cit. 2010-11-28]. Dostupné online.
  5. Oficiálna webstránka KIMM [online]. [Cit. 2010-11-28]. Dostupné online.
  6. Oficiálna webstránka KARI [online]. [Cit. 2010-11-29]. Dostupné online.
  7. Oficiálna webstránka KIT [online]. [Cit. 2010-11-29]. Dostupné online.
  8. Oficiálna webstránka NFRI [online]. [Cit. 2010-11-29]. Dostupné online.

Externé odkazy

www.ddinnopolis.or.kr (po anglicky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Daedeok Science Town na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.