Daedeok Innopolis
Daedeok Innopolis, predtým známy ako Daedeok Science Town je vedecký park, prototyp priemyselného komplexu a súčasne výskumného a vývojového centra v Kórejskej republike so sebestačnou infraštruktúrou. Nachádza sa v okrese Yuseong-gu v Daejeone na ploche 27,8 km². Zriadenie tohto parku si vyžiadalo 30 biliónov kórejských wonov a financovala ho vláda a súkromné podniky. V súčasnosti má tento vedecký park registrovaných 30 000 patentov doma aj v zahraničí. V parku je sústredených viac ako 20 výskumných ústavov, 232 výskumných a vzdelávacích inštitúcií a 40 korporácií. Pracuje tu okolo 18 000 výskumníkov, z ktorých je viac ako 5000 držiteľom doktorátu. Daedeok Innopolis je preto označovaný ako mesto doktorov, alebo mesto mozgov.[chýba zdroj] Nachádza sa tu 232 výskumných a vzdelávacích centier zahŕňajúcich 18 vládou podporovaných výskumných inštitúcií a výskumné ústavy 29 veľkých obchodných spoločností.
História
Kórejská vláda začala s výstavbou Daedeok Science Town v roku 1973 otvorením kórejského vyššieho vedeckého inštitútu KAIST.
|
Hlavné úspechy
- Elektrokomunikačný výskumný inštitút uviedol do komerčného používania bezdrôtovú komunikačnú technológiu Cede Division Multiple Access (CDMA).
- Hanaro Reaktor je kórejský štandardný reaktor, vyvinutý kórejským atómovým energetickým inštitútom KAERI.
- Vývoj úspešného pohonného systému na tekuté palivo pre vedeckú raketu KSR-III, nezávisle vyvinutú kórejským výskumným inštitútom KARI.
- Viacúčelový satelit Komsat-1.
- Kórejský výskumný inštitút biovedy a biotechnológie zmapoval kompletne šimpanzí genóm a objavil 14 000 ľudských génov.
Univerzity
|
|
Inštitúcie
Kórejský vyšší vedecký inštitút KAIST
Kórejský vyšší vedecký inštitút KAIST bol zriadený v roku 1971. Zahŕňa sedem vysokých škôl:
|
|
Riadi sa špeciálnymi zákonmi; napr. študenti nemusia nikdy absolvovať vojenskú službu, ak sa zaviažu, že 5 rokov po skončení školy budú pracovať v krajine. Je to jeden zo spôsobov ako zabrániť úniku inteligencie do zahraničia. Školám patrí 79. miesto v rebríčku najlepších škôl sveta a 24. miesto v oblasti inžinierstva a informačných technológií, podľa THE-QS World University Rankings. Je vlastníkom 1591 patentov, z toho 500 medzinárodných. Medzi mimoriadne vynálezy patrí OLEV (online electric vehicle). Ide o vozidlo poháňané bezkontaktným nabíjaním z elektrického poľa 30 cm pod vozovkou.[1]
Chungnamská národná univerzita
Chungnamská národná univerzita je škola medzinárodného významu, radiaca sa medzi 5 najlepších škôl v krajine. Je zároveň najväčšou univerzitou v Južnej Kórei s 13 fakultami, 170 tisíc absolventmi a 400 zamestnancami. Pracuje v desiatkach výskumných oblastí zahŕňajúcich napr. ekológiu, internet, elektrické vlny, atď.[2]
Kórejský základný vedecký inštitút KBSI
Kórejský základný vedecký inštitút KBSI bol zriadený v roku 1988 ako vedecko-inžinierska nadácia, súčasný názov má od roku 2001. Jeho hlavnými úlohami sú
- analýzy vedy a techniky
- analýza servisu a tréningu zariadení pre špecialistov
- celkové manažovanie národných vedeckých zariadení
- publikovanie v menej známych vedách[3]
Kórejský nukleárno-energetický výskumný ústav KAERI
Kórejský nukleárno-energetický výskumný ústav KAERI bol založený v roku 1959, aby zabezpečil pre krajinu energetickú sebestačnosť. V súčasnosti sa tu skúmajú technológie spracovania a analýzy materiálov na atómovej úrovni. Taktiež je v čele výskumu jadrovej syntézy.[4]
Kórejský inštitút strojov a materiálov KIMM
Kórejský inštitút strojov a materiálov KIMM šíri a testuje technológie v oblasti strojárenstva a vykonáva testovanie a hodnotenie strojárskych produktov. Rovnako sa zaoberá nanotechnológiami, nanotlačou a vytváraním presných 3D modelov. Pracuje na vývoji lacných solárnych energetických zdrojov. Vyvíja technológiu vlastného čistenia povrchu.[5]
Kórejský výskumný ústav pre letectvo a vesmír KARI
Kórejský výskumný ústav pre letectvo a vesmír KARI založený v roku 1989 vznikol oddelením od kórejského inštitúto strojov a materiálov KIMM. V súčasnosti pracuje na projekte nosiča KSLV. Kórea mala pôvodne skúsenosti len s raketami poskytnutými z USA. Od roku 1990 vyvíja vlastné rakety ako KSR-1 A KSR-2. Od roku 1997 pracuje na vývoji LOX/Kerozínového raketového motora pre raketu KSR-3. Ročný rozpočet kórejského výskumného ústavu pre letectvo a vesmír KARI dosahuje približne 150 mil. USD.[6]
Kórejský inštitút toxikológie KIT
Kórejský inštitút toxikológie KIT je neklinická výskumná organizácia, certifikovaná pre humánne zaobchádzanie s laboratórnymi zvieratami. Nachádza sa na celkovej ploche 25 000 m² z toho 17 000 tvoria toxikologické laboratória a zamestnáva 242 pracovníkov.[7]
Národný výskumný ústav pre jadrovú fúziu NFRI
Národný výskumný ústav pre jadrovú fúziu NFRI sa snaží vytvoriť technológiu na výrobu elektrickej energie z jadrovej fúzie zo zariadenie KSTAR, v ktorom úspešne vytvoril plazmu ako jeden z kľúčových faktorov na ceste k vytvoreniu komerčného zdroja termojadrovej energie. Kórea je v dnešku (2013) závislá na dodávkach energetických surovín, najmä ropy. Preto sa snaží o energetickú nezávislosť s využitím nevyčerpateľných ekologických zdrojov.[8]
Ďalšie významné inštitúcie
|
|
Externé odkazy
- Oficiálna webstránka Daedeok Science Town [online]. [Cit. 2010-11-29]. Dostupné online.
- Oficiálna webstránka inštitútu KAIST [online]. [Cit. 2010-11-28]. Dostupné online.
Referencie
- Inštitút KAIST [online]. [Cit. 2010-11-28]. Dostupné online.
- Chungnam National University [online]. 2010-03-31, [cit. 2010-11-28]. Dostupné online.
- Korea Basic Science Institut [online]. [Cit. 2010-11-28]. Dostupné online.
- Oficiálna webstránka KAERI [online]. [Cit. 2010-11-28]. Dostupné online.
- Oficiálna webstránka KIMM [online]. [Cit. 2010-11-28]. Dostupné online.
- Oficiálna webstránka KARI [online]. [Cit. 2010-11-29]. Dostupné online.
- Oficiálna webstránka KIT [online]. [Cit. 2010-11-29]. Dostupné online.
- Oficiálna webstránka NFRI [online]. [Cit. 2010-11-29]. Dostupné online.
Externé odkazy
www.ddinnopolis.or.kr (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Daedeok Science Town na anglickej Wikipédii.