Dávid II. (Škótsko)

Podľa záverov mierovej dohody z Northamptonu sa 17. júla 1328 oženil s Janou Anglickou, dcérou anglického panovníka Eduarda II.

Kráľom sa stal po smrti svojho otca 7. júna 1329 vo veku piatich rokov. Jeho poručníkom sa stal Thomas Randolph, 1. gróf z Moray. Po jeho smrti sa na tejto pozícii v krátkom čase vystriedalo niekoľko iných šľachticov.

Po porážke Škótov pri Dupplin Moore 24. septembra 1332 začal Eduard II. presadzovať ako nástupcu na škótskom tróne Edwarda Balliola. V decembri bol Balliol nútený opustiť Škótsko, ale vrátil sa následujúci rok ako súčasť anglického vojska vedeného Eduardom II. Po ich víťazstvách v júli v bitke pri Halidon Hill boli Dávid II. a jeho manželka poslaní do bezpečia do Francúzska.

Roku 1341 sa Dávid vrátil do krajiny a ujal sa vlády. Roku 1346 s ohľadom na zmluvu s Francúzskom vpadol do Anglicka, ale v októbri bol porazený v bitke pri Neviles Cross, bol zajatý a odvedený do Londýna. V októbri 1357 bola podpísaná mierová dohoda, v ktorej škótska šľachta súhlasila s úhradou výkupného vo výške 100 000 mariek za prepustenie svojho kráľa.

Dávid sa vrátil do Škótska, ale keďže kráľovstvo bolo chudobné, zistil, že platba výkupného v pôvodnej výške nie je možná. Bolo zaplatených niekoľko splátok, ale Dávid nakoniec ponúkol Eduardovi III. namiesto výkupného to, že on alebo jeho potomkovia sa stanú nástupcami na škótskom tróne. Roku 1346 Škótsky parlament odmietol prijať Lionela, Eduardovho syna za následníka škótskeho kráľa, ale Dávid pokračoval v tajných jednaniach s Eduardom III.

Zomrel náhle na vrchole svojich síl 22. februára 1371 na hrade v Edinburgu. Bol pochovaný v Opátstve Holyrood. Nemal žiadnych potomkov, a tak sa jeho nástupcom stal Róbert II.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku David II. Skotský na českej Wikipédii.