Cyklistická dráha

Cyklistická dráha pozostáva v princípe z dvoch priamych línií a z dvoch 180-stupňových kriviek ( z dvoch rovín a z dvoch zákrut). Pomer týchto dvoch geometrických prvkov by mal byť vyvážený, ale nie je predpísaný. Každá disciplína si totiž kladie na dráhu iné požiadavky. Väčšina dráh je potom kompromisom medzi rozličnými požiadavkami jednotlivých disciplín.

Pri jednotlivých disciplínach sú dosahované rôzne najvyššie rýchlosti. Napríklad pri vytrvalostných súťažiach je to okolo 55-60 km/h. V šprinte sa najvyššia dosahovaná rýchlosť pohybuje až niekde medzi 70 a 80km/h. Pri cyklistických pretekoch za motorovým vodičom je to až do 110km/h. Tvar a prevýšenie dráhy musia byť navrhnuté s ohľadom na túto rýchlosť.

Keďže v zákrutách nevyhnutne dochádza k nakláňaniu sa pretekára na bicykli, dráha sa navrhuje v sklone. Sklon dráhy v zákrutách sa pohybuje od 30 do 60 stupňov podľa veľkosti oblúka a dosahovanej rýchlosti pretekára. Približne platí pravidlo, že pri zhruba 40 až 50 km/h by mal pretekár v oblúku zvierať s dráhou pravý uhol. Pri vyšších rýchlostiach sa cyklista nakláňa viac smerom dovnútra oblúka a pri nižších viac smerom von z oblúka. Keby cyklista išiel príliš pomaly pri strmom sklone dráhy v zakrivení, skĺzol by z dráhy preč. Všeobecne teda platí, že čím väčšia rýchlosť, tým strmší by mal sklon byť, pričom treba ešte dbať na polomer oblúka. Klopenie dráhy na rovine je mierne, okolo 10 stupňov.

Aby sa cyklistická dráha mohla prispôsobiť rôznym súťažiam, je jedným z kritérií, aby sa jednoducho dala dosiahnuť rôzna dĺžka dráhy. Dĺžka sa väčšinou zvolí tak, aby určitý počet celých kôl (alebo aj polovička kola) dával dokopy 1000 metrov. Zvyčajne je to dĺžka: 200 m (5 kôl = 1000 m), 250 m (4 kolá = 1000 m), 333,3 m (3 kolá = 1000 m). Dráha v Stuttgarte má napríklad dĺžku 285,71 m, čiže pri 3,5 kole sa dosiahne 1000 m. Pod 200 m sa dĺžka zvyčajne nevolí. V súčasnosti sú štandardom dĺžky: 250, 333,3 a 450 metrov.

Šírka dráhy sa odvíja od požiadaviek na dostatočný priestor pri vyhýbaní sa pri pádoch alebo tiež na dostatočný priestor na taktické manévre pri šprinte. Spravidla sa pohybuje medzi 5 až 8 m.

Na dráhe sú tri čiary v smere jazdy:

• Čierna: Dĺžka sa zhoduje s oficiálnou dĺžkou dráhy. Aby sa predišlo skratkám nachádza sa v oblúkoch pod čiernou čiarou asi 50 cm široká plastová pena, za ktorú sa nedá ísť. 20 cm pod čiernou líniou sa nachádza svetlomodrá čiara, ktorá slúži ako prechod medzi vnútornou plochou a ostatnými plochami dráhy. Šírka tejto línie je najmenej 10% z celkovej šírky dráhy.

• Červená: Nachádza sa vo vzdialenosti 70 cm od čiernej línie.

• Modrá: Plní rôzne účely a nachádza sa približne v 2/3 šírky dráhy, najmenej 2,50 m od vnútorného okraja dráhy.

Značenia kolmo na smer jazdy:

• Cieľová čiara: Je označená kúsok pred cieľom krížom cez celú dráhu. Má šírku 72 cm a bielu farbu. V strede sa nachádza 4cm široká čierna čiara, ktorá označuje cieľ.

• Červená: Presne v strede medzi oboma oblúkmi sa nachádza 4 cm široká červená čiara, ktorá označuje štart a cieľ pri niektorých pretekoch. Siaha do polovice šírky dráhy.

• Čiara na 200 m: 200 m pred cieľom ide krížom cez celú dráhu biela 4 cm široká čiara, ktorá slúži na označenie zostávajúcej vzdialenosti do cieľa.