Civilný sporový poriadok

Civilný sporový poriadok (Zákon č. 160/2015 Z. z.) je základný civilný kódex občianskeho práva procesného Slovenskej republiky, ktorý s účinnosťou od 1. júla 2016 nahradil doteraz platný Občiansky súdny poriadok z roku 1963.

Civilný sporový poriadok bol schválený Národnou radou SR 21. mája 2015 ako vládny návrh zákona, avšak aj s niektorými pozmeňujúcimi návrhmi poslancov, ktoré tak mierne narušili na pomery slovenského zákonodarstva nezvyčajne ucelenú a logickú štruktúru zákona. Jeho návrh bol vypracovaný rekodifikačnou komisiou pre Občiansky súdny poriadok pod vedením ministra spravodlivosti, Tomáša Borca na základe Legislatívneho zámeru rekodifikácie občianskeho práva procesného, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 283 z 5. júna 2013. Základným cieľom rekodifikácie bolo vytvoriť lepšie možnosti pre efektívne súdnictvo, a teda aby sa zvýšila vymožiteľnosť práva, skrátila doba zbytočne dlhých súdnych konaní, eliminovali súdne prieťahy a vytvoril priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia.[1]

Základnou zmenou oproti doteraz platnému Občianskemu súdnemu poriadku je rozčlenenie matérie do 3 samostatných zákonov. Samotný civilný sporový poriadok pôsobí ako všeobecný predpis upravujúci tzv. sporové konania, mimosporové civilné konania sú upravené v Civilnom mimosporovom poriadku a problematika správneho súdnictva je vyčlenená do Správneho súdneho poriadku. Takéto rozčlenenie má prispieť k sprehľadneniu právnej úpravy, nakoľko nebude nutné upravovať množstvo podobných inštitútov zvlášť pre každé osobitné mimosporové či správne konanie.

Okrem formálnych zmien došlo aj k mnohých kvalitatívnym zmenám, na význame v novom kódexe získali najmä zásada sudcovskej koncentrácie konania a zásada formálnej pravdy, naopak do úzadia pre sporové konania ustúpila zásada materiálnej pravdy. Až na výnimky (najmä v sporoch s tzv. slabšou stranou) nebude môcť súd vykonávať stranami nenavrhnuté dôkazy. Na rozdiel od pôvodného Občianskeho súdneho poriadku sa nový civilný sporový poriadok zaoberá aj mnohými, doteraz zákonom neriešenými otázkami, ako je napr. problematika nezákonne získaného dôkazu. Úplne sa prerobili inštitúty mimoriadneho dovolania (podľa novej úpravy dovolanie generálneho prokurátora) a predbežných opatrení (po novom neodkladné opatrenia), ako aj mnohé ďalšie