Christophe Lemaitre

V roku 2008 sa stal v Bydgoszczi juniorským majstrom sveta v behu na 200 metrov. O rok neskôr získal na majstrovstvách Európy juniorov v Novom Sade zlatú medailu v behu na 100 metrov v novom európskom juniorskom rekorde 10,04. Na svetovom šampionáte v Berline sa prebojoval do štvrťfinále, kde bol diskvalifikovaný za predčasný štart.

Na majstrovstvách Európy družstiev 2010 v nórskom Bergene skončil v behu na 100 metrov v novom osobnom rekorde 10,02 druhý, keď ho predbehol iba Dwain Chambers. Dňa 9. júna zabehol na francúzskych majstrovstvách v atletike vo Valence stometrovú trať v čase 9,98 sekundy a stal sa prvým šprintérom bielej pleti, ktorý zabehol stovku pod 10 sekúnd [1]. Na majstrovstvách Európy v Barcelone získal 3 zlaté medaily - v behu na 100 metrov (10,11 s) [2], 200 metrov (20,37 s) [3] a v štafete na 4 x 100 metrov spolu s Jimmy Vicautom, Pierre-Alexis Pessonneauxom a Martial Mbandjockom (38,11 s - európsky výkon roka) [4]

V marci pretekal na halových ME v Paríži, kde časom 6,58 s v behu na 60 metrov obsadil tretie miesto. V tento rok pokoril v behu na 100 metrov magickú hranicu až štyrikrát, a to na mítingu v Montreuil (9,96 s), majstrovstvách Európy družstiev v Štokholme (9,95 s), Diamantovej lige v Lausanne (9,95 s) a doposiaľ jeho osobný rekord na národnom šampionáte v Albi (9,92 s). V behu na 200 metrov taktiež pokoril ako jediný beloch v histórií hranicu 20 sekúnd. Túto hranicu pokoril na Majstrovstvách sveta v Daegu, kde nakoniec skončil tretí časom 19,80 s (osobný rekord).

V tomto roku vyhral beh na 100 metrov na ME v Helsinkách časom 10,09 s a so štafetou skončili na treťom mieste (38,46 s). Na olympijských hrách v Londýne štartoval v behu na 200m, kde obsadil 6. miesto (20,19 s) a so štafetou obsadil 3. miesto (38,16 s) po dodatočnej diskvalifikácií americkej štafety z dôvodu dopingového prehrešku jedného aktéra, Tysona Gaya.