Chránené vtáčie územie Poiplie

Chránené vtáčie územie Poiplie predstavuje polohové katastrálne územie v okresoch Levice, Veľký Krtíš a Lučenec, ktoré patria do Banskobystrického kraja.

Chránené vtáčie územie Poiplie
chránené vtáčie územie
Štát Slovensko
Región Banskobystrický kraj, Nitriansky kraj
Okres Veľký Krtíš, Lučenec, Levice
Súradnice 48°04′34″S 19°15′00″V
Rozloha 80,629 km² (8 063 ha)
Vznik 1.2.2008
Správa Ochranárske a kultúrne združenie Poiplia, Ipeľská únia, Ministerstvo životného prostredia SR
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Obce obsiahnuté v CHVÚ Poiplie:

Poloha

Vzniklo pre ochranu vtáctva ako pre krajinu s členstvom Európskej únie. Patrí do sústavy chránených území členských krajín EÚ – NATURA 2000.

Územie bolo vyhlásené za chránené dňa 7. januára 2008. Dôvody vyhlásenia spočívali v ohrozovaní biotopov, niektorých chránených živočíchov. V posledných rokoch sa ich počet znížil až o 25%. V oblasti rieky Ipeľ, sa nachádzajú obce s rozsiahlymi lužnými lesmi, vlhkými lúkami, poľami, taktiež s množstvom potokov, rybníkov a dokonca aj mokraďami.

Tieto vtáky potrebujú zabezpečené vtáčie územie, na svoje rozmnožovanie, hniezdenie, hľadanie potravy a všeobecne aby prežili. Sú to prevažne vtáky Európskeho významu a sťahovavé druhy.

Význam

CHVÚ Poiplie bolo vyhlásené za účelom ochrany pätnástich významných, takzvaných kritériových, druhov vtákov. Deväť z týchto vtákov sú druhy európskeho významu (bučiačik močiarny, bocian biely, kaňa močiarna, chriašť bodkovaný, chriašť malý, rybárik riečny, ďateľ hnedkavý, penica jarabá, a strakoš kolesár) a šesť druhov je významných na národnej úrovni (prepelica poľná, výrik lesný, včelárik zlatý, pipíška chochlatá, brehuľa hnedá, a pŕhľaviar čiernohlavý).

Pŕhľaviar čiernohlavý (Malá Čalomija)
Bocian biely (Balog nad Ipľom)
Rieka Ipeľ

Publikácie, zaujímavosti

Región Poiplia už po niekoľko generácií poskytuje prírodné laboratórium a inšpiráciu pre prírodovedcov a milovníkov živej i neživej prírody. Pohraničné inundačné územie Poiplia tvorí od dávna ornitologicky atraktívnu časť Slovenska. Ornitologické a ochranárske aktivity sa zintenzívnili v 80., rokoch 20. storočia aj za spolupráce Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene (ďalej ÚEL SAV), Štátnej ochrany prírody, a Stredoslovenskej pobočky Slovenskej ornitologickej spoločnosti ako aj viacerých ornitológov z celého vtedajšieho Československa.

Vydali sa z nich viaceré zborníky, napr:

  • Urban a Hrivnák 1997, Príroda okresu Veľký Krtíš
  • Urban 2003, a iné, a bibliografiu prác z týchto táborov spracoval p. Urban (v roku 2009).

Aj tieto aktivity viedli k príprave podkladov pre vyhlásenie prvých chránených území v regióne. Boli nimi prírodné rezervácie (skratka PR) a neskôr územia európskeho významu (skratka SKÚEV) :

Územná ochrana v oblasti Poiplia má relatívne krátku, ale na dynamické zmeny bohatú históriu. Prvé chránené územie bolo vyhlásené až v roku 1988 a bola ním prírodná rezervácia (PR) Kiarovský močiar. V roku 1992 bol vyhlásený chránený areál Volavčia kolónia pri Rapovciach a ďalšími chránenými územiami sa postupne stali územia uvedené vyššie.

V roku 1998 boli jedny z posledných zachovalých zvyškov mokraďových biotopov, tvorených neregulovaným meandrujúcim tokom Ipľa a jeho alúviálnych okrajov medzi obcami Tešmák a Ipeľské Predmostie, zapísané do zoznamu medzinárodne významných mokradí ako Ramsarská lokalita (na Slovensku je v súčasnosti spolu takýchto lokalít iba 14, pričom dve z nich sú lokality jaskynných komplexov). Poiplie je výnimočné tým, že bolo vyhlásené ako cezhraničná Ramsarská lokalita.

Krúžkovanie vtáctva v CHVÚ Poiplie, výskum
Pipíška chochlatá (Malá Čalomija)

Odchyt a krúžkovanie vtákov, ako doplnkové metódy výskumu a monitoringu vtáctva, sa začali využívať na Poiplí len koncom 80-tych rokov 20. storočia. Vtedy sa v území začali organizovať ornitologické tábory. Československé územné akcie ako snaha o vyhlásenie prvých chránených oblastí, sa konali hlavne na podnet pracovníkov Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene, Štátnej ochrany prírody (P. Urbana) a vtáctvo krúžkovali vtedy hlavne organizátori a niektorí miestni mladí ornitológovia, ktorí v krúžkovaní pokračujú v území dodnes. Krúžkovalo sa na viacerých lokalitách, hlavne za účelom biodiverzitného výskumu či výskumu oblasti v rámci zisťovania celoročných populačných trendov v oblasti (populačnej ekológie), a taktiež kvôli hniezdnej filopatrii („vernosti” voči hniezdnemu cyklickému trendu), a napokon za účelom pozorovaní významu ťahových koridorov. V oblasti sa taktiež skúma trend prelietavých, sťahovavých druhov, výskyt druhov európskeho významu a národného významu.

Hlavnými miestami odchytov boli močiarne biotopy – PR Kiarovský močiar, močiare Ipeľské Hony a Cúdenina pri Ipeľskom Predmostí, PR Dálovský močiar, močiar Béter pri Lučenci, štrkoviská pri Veľkej nad Ipľom,park a krovité a mokraďové biotopy medzi Kirťou a Peťovom.

Stav avifauny

Stav poznania avifauny, rozšírenie a početnosť druhov na Poiplí nie je jednoduché historicky porovnať, pretože v rôznych obdobiach sa spracovávali rôzne veľké územné celky. Je však zrejmé, že poznanie územia po ornitologickej stránke i po stránke poznania druhov je dnes na úplne inej kvalitatívnej i kvantitatívnej úrovni ako napr. pred 30 rokmi. Salaj spomína napr. v Lučenskej kotline 195 druhov, z toho 139 hniezdičov, no mnohé z týchto druhov sa vyskytovali aj relatívne ďaleko za hranicami CHVÚ/VVÚ* Poiplie. V roku 1997 sme zistili len v avifaune stredného Poiplia 125 druhov vtákov, z toho 116 hniezdičov, do roku 2005 to bolo na celom území VVÚ celkom 207 druhov, z toho 120 hniezdičov. V rokoch 1989-2010 bolo na území dnešného CHVÚ Poiplie registrovaných celkom 232 druhov, z toho 119 hniezdičov. Pri piatich druhoch hniezdenie predpokladáme, ale zatiaľ preukázané nebolo. Zvyšovanie počtu registrovaných druhov, hlavne migrantov, pripisujeme hlavne zlepšujúcim sa poznatkom o výskyte jednotlivých druhov a to aj kvôli častejším terénnym návštevám počas mimohniezdnej sezóny, kvalitnejšej dokumentačnej technike, ako aj využívaniu najnovších kľúčov na určovanie druhov špecifických skupín vtákov (napr. bahniaky, čajky, dravce).

Nárast, úbytok druhov

Z pohľadu kritériových druhov je mierny nárast hniezdnych párov kane močiarnej viditeľný. Tento trend môže súvisieť s pozitívnym populačným trendom prakticky v celej Európe, ďalej aj so zarastaním močiarov prírodných rezervácií a zväčšujúcou sa plochou trstín v nich. Nedá sa však vylúčiť ani to, že nárast je ovplyvnený aj populáciou vtákov, ktorých pôvod je mimo CHVÚ (napr. na maďarskej strane Poiplia). Monitoring založený na vizuálnych pozorovaniach by bolo preto vhodné doplniť o krúžkovanie dospelých vtákov i mláďat na oboch stranách Ipľa. Systematické monitorovanie a krúžkovanie vtáctva, obzvlášť v období ťahu, by tiež mohlo priniesť ťažiskové doplňujúce výsledky o význame Poiplia ako migračného koridoru. Nárast populačných stavov na slovenskej i maďarskej strane CHVÚ bol zaznamenaný pre ďalšie tri druhy vtákov viazané na trstinový biotop – trsteniarik veľký, trsteniarik bahenný, a svrčiak slavikovitý, čo opäť naznačuje, že druhy viazané na trstiny močiarnych biotopov majú v súčasnosti na Poiplí priaznivé hniezdne podmienky. Okrem vyššie spomínaných druhov, došlo k miernemu nárastu aj pre druh hniezdiaci v otvorenej krajine krovinatého charakteru – strakoša obyčajného. Tento trend môže byť dočasne ovplyvnený ústupom vinohradníctva a ovocinárstva a postupným zarastaním kedysi otvorenej krajiny. Keďže tento druh je ekologickými nárokmi podobný kritériovému druhu penici jarabej, v budúcnosti by bolo vhodné komplexnejšie monitorovať populáciu strakoša obyčajného v rôznych typoch biotopov. Pre tiahnuce, respektíve zimujúce druhy vtákov sme silný nárast zaznamenali u kulíka zlatého a kane sivej, ktoré sú druhmi európskeho významu. Aj keď je ťah u týchto druhov silne ovplyvnený poveternostnými podmienkami (vlhké roky, respektíve prítomnosť snehovej pokrývky), je možné že systematické zmeny v početnosti u týchto a zrejme aj ďalších druhov súvisia aj s globálnymi klimatickými zmenami.

Druhy vtákov pre CHVÚ Poiplie

Kritériové druhy (predmet ochrany)

Mokrade Poiplia sú významným územím pre hniezdenie vodných a na vodu viazaných významných druhov vtákov:

Ipeľ
Poradie Náhľad druhu Slovenský názov druhu Latinský názov druhu
1.
Bučiačik močiarny Ixobrychus minutus
2.
Bocian biely Ciconia ciconia
3.
Kaňa močiarna Circus aeroginosus
4.
Chriašteľ malý Porzana parva
5.
Chriašteľ bodkovaný Porzana porzana
6.
Rybárik riečny Alcedo atthis
7.
Brehuľa hnedá Riparia riparia

Široké zastúpenie agrocenóz, poľných medzier a roztratených drevín umožňuje hniezdenie aj pre ďalšie významné druhy vtákov:

Poradie Náhľad druhu Slovenský názov druhu Latinský názov druhu
1.
Prepelica poľná Coturnix coturnix
2.
Výrik lesný Otus scops
3.
Včelárik zlatý Merops apiaster
4.
Ďateľ hnedkavý Dendrocopos syriacus
5.
Pipíška chochlatá Galerida cristata
6.
Pŕhľaviar čiernohlavý Saxicola rubicola
7.
Penica jarabá Sylvia nisoria
8.
Strakoš kolesár Lanius minor
Chavkoš nočný (Nycticorax nycticorax) - Malá Čalomija

Nekritériové druhy (±1 % hniezdiacej populácie Slovenska)
Poradie Náhľad druhu Slovenský názov druhu Latinský názov druhu Výskyt
1.
Kačica chrapačka Anas querquedula zim.
2.
Chochlačka sivá Aythya ferina zim.
3.
Kaňa sivá Circus cyaneus zim.
4.
Sokol kobcovitý Falco vespertinus cel.
5.
Cíbik chochlatý Vanellus vanellus hn.
6.
Močiarnica mekotavá Gallinago gallinago hn.
7.
Močiarnica tichá Gallinago media hn.
8.
Močiarnička tichá Lymnocryptes minimus hn.
9.
Kalužiak červenonohý Tringa totanus hn.
10.
Kulík zlatý Pluvialis apricaria hn.
11.
Plamienka driemavá Tyto alba cel.
12.
Trasochvost žltý Motacilla flava hn.
13. Kúdeľníčka lužná Remiz pendulinus hn.
14.
Pŕhľaviar červenkastý Saxicola rubetra hn.
15.
Trsteniarik veľký Acrocephalus arundinaceus hn.
16.
Trsteniarik bahenný Acrocephalus scirpaceus hn.
17.
Trsteniarik malý Acrocephalus schoenobaenus hn.
18.
Svrčiak slávikovitý Locustella luscinioides hn.
19.
Strakoš obyčajný Lanius collurio hn.
20.
Strnádka trstinová Emberiza schoeniclus hn.
mnohé

ďalšie
-------------------------------- -------------------------------------- --------

Zdroje
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.