Chimérizmus
Chimérizmus je jav, pri ktorom sa v rozličných bunkách určitého jedinca vyskytuje niekoľko taxonomicky blízkych genotypov (druhu, prípadne rodu). V takom prípade má jeden organizmus (rastlinný, či živočíšny) bunky s rozličným DNA. Chimérizmus môže vzniknúť mutáciami, polyploidizáciou, vrúbľovaním a inak.
Označenie javu bolo odvodené od mýtického tvora „chiméry“, ktorého jednotlivé časti tela pochádzali z rôznych zvierat (resp. aj človeka). V biológii sa ako chiméra označuje organizmus zložený z buniek s odlišnou genetickou výbavou.
Asi najčastejšou príčinou chimérizmu je umelý zásah do organizmu, cieľom ktorého je „dodanie“ časti iného jedinca. Pri rastlinách je to vrúbľovanie, pri živočíšnych organizmoch (a hlavne u ľudí) transplantácia. V takom prípade je často žiaducim stavom tzv. komplexný chimérizmus, keď napr. všetky krvné bunky a krvotvorné bunky kostnej drene majú DNA darcu. Organizmus sa chimérizmu dosiahnutom transplantáciou často bráni imunitnou reakciou.
Fetálny chimérizmus
Istá forma chimérizmu sa objavuje aj u matiek, ktoré porodili synov. V počte desiatok až stoviek buniek pripadajúcich na milión buniek matky sa nachádza chromozóm Y. Tieto bunky možno nájsť aj vyše 25 rokov po pôrode.
Tetragametický chimérizmus
Relatívne vzácnym javom je tetragametický chimérizmus. Ten vzniká zlúčením dvoch oplodnených vajíčok v počiatočnej fáze vývoja (zygota resp. blastocysta). Inak povedané – zárodočné bunky dvojvaječných dvojičiek sa zlúčia a začnú vytvárať jeden organizmus. V takom prípade bunky jednotlivých orgánov môžu mať rôzne sady chromozómov, dokonca rôzne sady chromozómov sa môžu vyskytovať aj v rôznych bunkách toho istého orgánu.
O niečo častejšia forma chimérizmu je jav, keď vajíčka, či spermie majú odlišnú DNA ako ostatné bunky jedinca.
U človeka-chiméry teda môže byť negatívny test DNA zavádzajúci.