Chemenu
Chemenu (iné egypt. názvy: Chmún, Chmúnev, staroeg. ḫmnw), neskôr aj starogr. Ἑρμοῦ πόλις μεγάλη – Hermou polis megalé alebo Hermúpolis megalé, lat. Hermopolis Magna alebo Mercurii Oppidum, kopt. Ϣμουνειν – Šmúnen, bolo staroegyptské mesto na okraji dnešného sídla Al-Ašmúnín/Al-Ašmúnajn (egyptská výslovnosť: El-Ešmúnén/El-Ešmunén/El-Ašmúnejn) v guvernoráte Al-Minjá. Názov súčasnej lokality je odvodný z koptského názvu, ktorý pochádza z pôvodnej staroegyptskej formy. Jeho meno Chemenu v staroegyptčine znamená „Mesto osmora“ a vzťahuje sa k Ogdoade, osem prvotných stvoriteľských božstiev, uctievaných v tomto meste.
Dejiny
Chemenu bolo hlavným mestom Hermopoliského nomu (15. kraj Horného Egypta) v oblasti známej ako Heptanomis (Sedemnomie, zodpovedalo akémusi Strednému Egyptu). Chmemenu sa teda nachádzalo na pomedzí Horného a Dolného Egypta a ako hraničné mesto medzi dvoma oblasťami bolo významným strediskom, ktoré prekonal iba Veset (Téby). Južne od mesta stála Heromopoliská pevnosť (starogr. Ἑρμοπολιτάνη φυλακή, Strabón xvii. p. 813), kde sa vyberali poplatky od člnov plaviacich sa dole po Níle. Jaskyne v Beni Hasan na druhom brehu Nílu, neďaleko Antinopolis, slúžili obyvateľom Chemenu ako pohrebisko. Hoci takto mesto a jeho nekropolu oddeľovala rieka, bolo jednoduchšie prepravovať mŕtvych po vode, ako ich nosiť po suchej zemi. Hlavným lokálnym božstvom popri Ogdoade bol Thovt (Džehuti) – boh pisárov a múdrosti, ktorého stotožňovali Gréci s Hermom (preto grécky názov Hermopolis). Okrem neho bol v Chemenu uctievaný ešte Tyfón zobrazovaný ako hroch, na ktorom sedel sokol bojujúci s hadom.
Chemenu sa podarilo vyhnúť sa zničujúcim bojom, ktoré postihli Heptanomidu v neskorom faraónskom období a počas správy Rimanmi. Toľko šťastia ale nemal po dobytí krajiny moslimskými dobyvateľmi, kedy boli mnohé z jeho kameňov použité na nové stavby alebo ako zdroj vápna.
Mesto je stále titulárnou diecézou v rímskokatolíckej cirkvi a v Etiópskej ortodoxnej cirkvi.