Chata PTTK v Doline Pięciu Stawów Polskich
Chata PTTK v Doline Pięciu Stawów Polskich (poľ. Schronisko PTTK w Dolinie Pięciu Stawów Polskich aj Schronisko Pięciostawiańskie) je turistická chata na poľskej strane Vysokých Tatier v Doline Pięciu Stawów Polskich. Bola vybudovaná v rokoch 1947 – 1953 pri plese Przedni Staw vo výške 1 671 m n. m.. Je najvyššie položenou horskou chatou v Poľsku. Na prenocovanie ponúka 67 postelí v dvoj až desaťmiestnych izbách. Chatu obhospodaruje Poľský turisticko-vlastivedný spolok. Pomenovaná je po poľskom vedcovi a horolezcovi Leopoldovi Świerzovi.
Chata PTTK v Doline Pięciu Stawów Polskich | |
Chata PTTK v Doline Pięciu Stawów Polskich | |
49°12′49″S 20°02′56″V | |
Nadmorská výška | 1 671 m n. m. |
---|---|
Pohorie | Tatry |
Poloha | Dolina Pięciu Stawów Polskich |
Rok založenia | 1953 |
Poloha na Slovensku
| |
Ďalšie odkazy | |
Commons | Chata PTTK v Doline Pięciu Stawów Polskich |
Webová stránka | piecstawow.pl/index.php/pl/ |
Predchodcovia chaty
Dolinu Pięciu Stawów Polskich v minulosti vyhľadávali pastieri. Hala Pięć Stawów bola od roku 1637 majetkom rodiny Nowobilských. Kráľ Vładislav IV. daroval tento kraj šoltýsovi obce Białka Wojciechovi Nowobilskemu. Pamätníkom dávnych pastierskych čias je dodnes stojaca pastierska koliba, ktorú využívali náhodní návštevníci doliny a prví horolezci. V roku 1876 prestala slúžiť svojmu účelu, keď z iniciatívy Towarzystwa Tatrzańskiego bola pri plese Mały Staw postavená prvá chata.
Bola to malá jednopriestorová žulová stavba, ktorá niesla meno poľského geológa Ludwika Zejsznera. Chatu využívali v lete, zatiaľ čo v zime podliehala nepriaznivému počasiu. Každý rok si jej opravy vyžiadali vysoké finančné náklady. Najmä preto Towarzystwo Tatrzańskie v roku 1896 sa rozhodlo postaviť novú, lepšiu chatu. Práce sa začali veľmi rýchlo a už v roku 1898 bola stavba dokončená. Mala drevené steny bola v nej pec, prične na spanie a vyhovovala turistom a horolezcom i v zime. Veľmi rýchlo si ju obľúbili. Preto ju niekoľkokrát rozširovali a modernizovali. Hospodárili v nej chatári Jędrzej Nowobilski, Wojciech Budz, Jan Nowobilski a Maria Budzowa. Od zimy roku 1907 hospodárila v chate novozaložená Sekcja Narciarska Towarzystwa Tatrzańskiego (Lyžiarska sekcia Tatranského spolku). Počas prvej svetovej vojny chata bola niekoľko razy zdevastovaná, neskôr, za pomoci Kompanii Wysokogórskiej Wojska Polskiego (Vysokohorského oddielu poľskej armády), ju opäť uviedli do prevádzky. Nájom chaty po Marii Budzowej prevzala jej dcéra Wiktoria Bigosowa.
Chata slúžila turistom do roku 1924, kedy sa zreformovaná zakopanská sekcia Poľského turisticko-vlastivedného spolku rozhodla vybudovať novú väčšiu chatu, ktorú v roku 1935 postavili podľa projektu riaditeľa Priemyselnej školy v Zakopanom Karola Stryjeńského. Nájomcami sa stali Maria a Andrzej Krzeptowskí. Andzrej Krzeptowský bol lyžiar olympionik. Zakrátko bola populárna. Po ročnej prestavbe ju zväčšili a obložili kamenným múrom. Mohla hostiť o polovicu viac návštevníkov ako dovtedy. Uskutočňovali sa tu lyžiarske kurzy Polskiego Związku Narciarskiego (Poľského lyžiarskeho zväzu) s účasťou popredných poľských lyžiarov ako boli: Helena Marusarzówa, Stanisław, Jan a Andrzej Marusarzskí, Marian Woyna Orlewicz, Helena Becker, Bronisław Czech. Na začiatku druhej svetovej vojny Andrzej a Maria Krzeptowskí museli z chaty odísť. Starala sa o ňu Franciszka Gabrysia. Ešte v tom istom roku sa vrátila so svojimi synmi Maria Krzeptowska. V horách sa pohybovali partizánske oddiely, ktoré využívali chatu na útočisko. Chata prežila celú vojnu. V máji roku 1945 z neznámych príčin zhorela.
Po oslobodení Poľský turisticko-vlastivedný spolok obnovil svoju činnosť, ale s výstavbou chaty neuvažoval. Na znovuvybudovanie sa podujal Andrzej Krzeptowski s manželkou. V roku 1947 pri plese Mały Staw vyrástla malá drevená turistická chatka. Bola prvou vybudovanou vo Vysokých Tatrách po roku 1945 a slúžila návštevníkom do roku 1954. Od roku 1968 ju využívajú strážcovia Tatrzańskiego Parku Narodowego.
Súčasná chata
V roku 1954 bola v Doline Pięciu Stawów dokončená súčasná v poradí už piata chata. Do krajinného celku bola harmonicky zakomponovaná kamenno–drevená chata (autormi projektu boli: Anna Górską, Jan Olaf Chmielewski, Jędrzej Czarniak, Gerard Ciołek a Jerzi Mokrzyński) postavená na novom mieste – nad severným brehom plesa Przedni Staw Polski. V marci 1956 bola oficiálne otvorená. Viedla ju dlhoročná osvedčená chatárka Maria Krzeptowska. Napriek mnohým problémom súvisiacich so zásobovaním chaty (tovar na chatu dopravovali konské povozy a nosiči) chata poskytovala dobré zázemie všetkým, ktorí ju navštívili. V roku 1957 Andrzej Krzeptowski a jeho syn Józef odišli na Chatu PTTK Wincenta Pola v Doline Roztoki a Maria zo synom Andrzejom zostali v novej chate. V roku 1973 chatu viedli obaja bratia Andrzej a Józef s manželkami. Neskôr prevzal vedenie sám Andrzej († 20. októbra 2013), v roku 1998 mu pomáhala dcéra Maria s manželom a dcéra Marta.
Turistika
Dolina Roztoki od Mickiewiczovych vodopádov (vedľa cesty z Palenicy Białczańskiej na Morské oko) ponad Wielki Staw Polski. Od plesa ďalej po značke. - Čas túry od vodopádov po ceste na Morské oko a k Wielkiemu Stawu: 2:05 h, ↓ 1:40 h
- Čas túry od Wielkieho Stawu na chatu: 10 min
- Od
zelenej sa odpája čierna turistická značka a poskytuje alternatívu trasy na chatu. - Čas túry od vodopádov na rázcestie chodníkov: 1:20 h, ↓ 1 h
- Čas túry od rázcestia so
zelenou značkou po chodníku na chatu: 40 min, ↓ 30 min
po modrej značke od Morského oka cez Rówień nad Kępą, Świstówku Roztocku a Świstowu Czubu okolo chaty a potom na sedlo Zawrat. - Čas túry od Morského oka na chatu: 2 h, späť 1:40 h
- Čas túry od chaty na Zawrat: 1:40 h, ↓ 1:30 h
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Schronisko PTTK w Dolinie Pięciu Stawów Polskich na poľskej Wikipédii.