Charles Lenormant

Po štúdiách na „Lycée Charlemagne“ a „Lycée Napoléon“ začal študovať právo, no po cestách na Sicíliu a do Talianska sa stal zanieteným amatérskym archeológom. V roku 1828 sa oženil s Amélie Syvoct-Récamier, adoptívnou dcérou Madame Récamier. Neskôr cestoval po Taliansku, Belgicku a Holandsku a začal individuálne študovať archeológiu.

Cestoval aj do Grécka ako asistent direktora vedeckej komisie archeologického departementu Morea. Po návrate sa stal kurátorom umenia v „Kráľovskej knižnici“. Študoval históriu gréckej civilizácie na Sorbonne.

Vo funkcii štátneho inšpektora umení sprevádzal v roku 1828 Jean-François Champolliona na jeho ceste do Egypta.

Stal sa tiež knihovníkom v „Bibliothèque de l'Arsenal“, neskôr kurátorom prideleným do kabinetu medailí v la „Bibliothèque nationale de France“.

V roku 1832 bol konzervátorom Oddelenia tlačí v tejto knižnici.

V roku 1839 bol zvolený za člena Académie des inscriptions et belles-lettres. V nasledujúcom roku 1840 prevzal riadenie „Kabinetu medailí“, kde nahradil egyptológa Antoine Jean Letronnea. Nahradil ho aj v kresle archeológie v „Collège de France“ v roku 1849.

Je pochovaný v Aténach, kde zomrel počas expedície.

• Les Artistes contemporains (Paris, 1833, 2 vols.)
• Introduction à l'histoire de l'Asie occidentale (Paris, 1838)
• Musée des Antiquités égyptiennes (Paris, 1842)
• Questions historiques (Paris, 1845)
• Trésor de numismatique et de glyptique (Paris, 1834—50) (v spolupráci s Paul Delaroche a Henriquel Dupont), zbierka
• Élite des monuments céramographiques (1844—58) (s De Witte), zbierka

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charles Lenormant

Francúzsky portál

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Charles Lenormant na francúzskej Wikipédii a Charles Lenormant na anglickej Wikipédii.
• De Witte, Annuaire de l'Académie de Belgique (Brussels, 1861). 129-86.
• Mémoires de l'Institut de France, XXXI, (Paris), p. 547—608.