Chammurapi

Chammurapi/Chammu-rapi alebo Chammurabi/Chammu-rabi[pozn 1] bol lugal (kráľ) Starobabylonskej ríše, ktorý v nej vládol 42 rokov, podľa strednej chronológie v rokoch 1792 – 1750 pred Kr., podľa krátkej chronológie v rokoch 1728 – 1686 pred Kr. a podľa dlhej chronológie v rokoch 1848 – 1806 pred Kr.[pozn 2] Bol šiestym panovníkom prvej babylonskej dynastie, nazývanej aj amoritská podľa pravdepodobného amoritského pôvodu jej zakladateľa Sumu-abuma. Chammurapi je považovaný za najvýznamnejšieho panovníka Starobabylonskej ríše, keďže za jeho vlády došlo k jej najväčšiemu územnému a ekonomickému rozmachu. Veľký význam zohrávala aj jeho reforma verejnej správy zavŕšená spísaním zákonníka, ktorý je najstaršou právnou pamiatkou zachovanou v celku (zo starších sa zachovali len menšie časti).

Chammurapi
lugal Babylonskej ríše
Panovanie
DynastiaPrvá babylonská dynastia
Panovanie42 rokov

1792 – 1750 pred Kr.
(stredná chronológia)
1728 – 1686 pred Kr.
(krátka chronológia)
1848 – 1806 pred Kr.

(dlhá chronológia)
PredchodcaSín-Muballit
NástupcaSamsu-iluna
Biografické údaje
Úmrtie1750 pred Kr.
Babylon, Babylonská ríša
Rodina
Potomstvo
Samsu-iluna
OtecSín-Muballit
Odkazy
Chammurapi
(multimediálne súbory na commons)
 Historický portál
 Biografický portál
Starobabylonská ríša za vlády Chammurapiho
     územný rozsah na začiatku vlády (1792 pred Kr.)
     územný rozsah na konci vlády (1750 pred Kr.)

Etymológia mena

Rozdiely v písaní mena spočívajú v odlišných názoroch na etymológiu mena, ktoré môže byť východosemitského (babylonského) alebo západosemitského (amoritského) pôvodu. Slovo pozostáva z dvoch častí – hammu je preukázateľne západosemitského (amoritského) pôvodu a interpretuje sa ako „príbuzný“ (rozumej „príbuzný bohov“).[1]

Preklad druhej časti mena sa odlišuje – rapi znamená „lieči“, prípona rabi sa prekladá ako „mocný“. Po objave tabuľky s ugaritským klinovým písmom (1928) sa majorita odbornej obce prikláňa k ekvivalentu „Chammurapi“, keďže mená väčšiny kráľov Ugaritu z 2. tisícročia pred Kr. obsahujú spoluhláskové zoskupenie „mrp“. Meno sa môže písať so spojovníkom, práve na odlíšenie jeho dvoch častí. Obe ekvivalenty mena sú správne a používajú sa v odborných textoch.

Mytologický pohľad

Prológu Chammurapiho zákonníka podáva mytologický opis Chammurapiho ako bohom oddaného panovníka, ktorý bol na vládnutie predurčený už keď najvyšší boh Anum s Enlilom zverili vládu nad celým ľudstvom Mardukovi a za jeho sídlo ustanovili mesto Babylon, ktoré „na všetkých stranách sveta urobili všemocným a trvalé panstvo v ňom vybudovali, ktorého základy sú položené tak pevne ako nebesá a zem.“[2]

Datovanie obdobia vládnutia
  • krátka chronológia: 1728 – 1686 pred Kr.
  • stredná chronológia: 1792 – 1750 pred Kr.
  • dlhá chronológia: 1848 – 1806 pred Kr.

Vláda

Začiatok vlády

Na počiatku svojej vlády Chammurapi pristúpil k hospodárskej a politickej konsolidácii ríše. V 2. roku vlády (1790 pred Kr.) obmedzil štátom nútené práce, čo neznámy dobový autor popísal ako „nastolenie spravodlivosti“.[3]

V 3. roku vlády (1789 pred Kr.) dal v Babylone postaviť chrám boha Nanna (Sín – boh mesiaca).[4] Zo 4. roka jeho vlády (1788 pred Kr.) pochádzajú správy o obnovovaní mestských hradieb, ktoré dal postupne posilňovať a budovať ďalšie.[5] Na zabezpečenie dostatku vlahy nariaďuje v 9. roku vlády (1783 pred Kr.) vyhĺbiť kanál, ktorý nazval „Chammurapi je hojnosť“.[6]

Pramene v klinovom písme obsahujú aj zmienky o zásluhách v náboženskom prostredí, ako vyhotovenie sôch rôznym božstvám a osadenie podstavcov trónov v chrámoch, z čoho je najpodstatnejšie osadenie podstavca trónu chrámu bohyne Inanny zdobeného zlatom, striebrom a drahými kameňmi v 14. roku svojej vlády (1778 pred Kr.).[7] Od 6. roku (1786 pred Kr.) vlády sa čoraz častejšie objavujú zmienky o týchto daroch bohom, čo práve v období výraznejších vojnových úspechov možno vysvetliť ako akt vďaky za víťazstvá a zároveň zabezpečenie si priazne bohov aj v budúcnosti.

Vojnová expanzia
Votívna soška adoranta z Larsy
Vyrobená zo zlata a bronzu (zoxidovaný nazeleno) venovaná bohovi Amurrovi za Chammurapiho. Postava drží dlaň na znak modlitby. Podľa kučeravej brady, tunikového plášťa a kruhovitej čiapky je zobrazený samotný miestodržiteľ, ktorý bol aj darcom sošky.

V 6. roku vlády Chammurapi začal vojnové výboje. Podstatnú úlohu zohrávalo sformovanie koalície so Zimri-Limom, panovníkom Mari.[8] Prvá ofenzíva smerovala na juhovýchod, kde ovládol mestá Uruk a Isin (7. rok vlády – 1785 pred Kr.), ktoré boli dovtedy pod správou lugala Rím-Sína z Larsy.

Počas 10. roka svojej vlády dobyl mesto Malgium a v nasledujúcom roku sa získa pod kontrolu mesto Rapiqum (resp. Rabiqa), územie pôvodne náležiace akkadskému mestu Ešnunna. Z neskoršej korešpondencie Chammurapiho so Zimri-Limom ale vyplýva, že v skutočnosti mesto získal Šamši-Adad, panovník staroasýrskej ríše, ktorý prizval Chammurapiho zdieľať nadvládu v Rapiqume.

V 29. až 31. roku Chammurapiho vlády (1763 – 1761 pred Kr.) boli armády mestských štátov Ešnunna, Larsa a ich spojeneckých miest definitívne porazené. Chammurapi napokon porazil aj svojho bývalého spojenca, Mari. Vojnovú expanziu završil v 36. roku vlády (1756/1692 pred Kr.) obsadením väčšiny Asýrie, najmä jej významných centier – Aššur a Ninive, hoci len dočasne. Babylon po týchto vojnových úspechoch dosiahol hegemóniu v mezopotámskej oblasti.

Centralizácia a byrokratizácia rozsiahlej ríše
Terakotový valec zo Sipparu
Nápis v akkadskom klinovom písme obsahuje zmienku o výstavbe hradieb (23. – 25. rok) v meste Sippar.
Horná časť stély Chammurapiho zákonníka
Zobrazený boh Šamaš (vpravo) ako udeľuje Chammurapimu „pastiersky úrad“. Šamaš, slnečný boh, predstavoval patronát nad právom a spravodlivosťou.

Náhle rozšírenie územia ríše si vyžadovalo neustálu konsolidáciu vnútorných pomerov. Z tohto dôvodu Chammurapi pravidelne nariaďoval budovanie obranných hradieb, pevností, zavlažovacích kanálov, infraštruktúry a venoval sa výzdobe chrámov.

Dôležitá reforma spočívala vo vytvorení efektívneho administratívneho aparátu, aby bolo možné jednak účinne využívať a rozvíjať nadobudnuté bohatstvo (hlavne úrodnú pôdu a obchodné styky) a tiež udržať celistvosť ríše. Správne členenie spočívalo v rozdelení na provincie, podľa jednotlivých oblastí, na čele ktorých stáli miestodržitelia menovaní panovník. Medzi ich úlohy patrilo dohliadanie na využívanie a údržbu štátneho majetku, prideľovanie pozemkov palácovým pracovníkom, udržiavanie pokoja a bezpečnosti (súdna a vojenská moc). V rozhodovaní boli ale úzko viazaný na priame Chammurapiho príkazy. Ich závislosť od panovníka sa prejavovala aj v povinnosti odvádzať mu renty v naturáliách a striebre.

Dôležitým prvkom, ktorý mal Chammurapimu zabezpečiť pevnú kontrolu nad rozsiahlym novozískaným územím, bolo budovanie centralizovaného administratívneho aparátu. Štát sa členil na provincie, v ktorých mali vedúce postavenie miestodržitelia dosadzovaní panovníkom,[8] ktorý s nimi viedol intenzívnu korešpondenciu obsahujúcu detailné pokyny a príkazy.[9]

Kompetencie miestodržiteľov zahŕňali dohľad nad efektívnym využívaním panovníckeho majetku v provinciách (hlavne poľnohospodárskej pôdy), prideľovanie pozemkov osobám pracujúcim v službách paláca, zabezpečenie dodávok stanoveného množstva naturálií a striebra z provincie pre hlavné mesto (získavané vo forme renty, ktorú palác získaval prenájmom svojho provinčného majetku, hlavne pozemkov, príp. vo forme rôznych daní – ich povaha ale nie je úplne jasná), dohľad nad hospodárskymi záležitosťami miestnych chrámov, zaisťovanie bezpečnosti na území provincie, lokálne vojenské a súdne záležitosti, údržba mestských hradieb, zavlažovacích kanálov a pod.[9] Nižšími úradníkmi boli lokálni hodnostári spravujúci jednotlivé mestá.[8]

Pre Chammurapiho vládu je význačná aj výraznejšia špecializácia byrokratických funkcií. Za financie zodpovedal „šandabakkum“, ktorého podriadenými boli jednotliví účtovníci. Ďalšími úradníckymi funkciami boli napr. správca pozemkovej knihy, vedúci palácových obchodníkov, dozorcovia, pisári a poslovia.

Hlavnými zdrojmi štátnych príjmov boli dane z prenájmu palácovej pôdy. Palácová pôda bola rozdelená na „ilku“ (diely o výmere 6 až 36 ha), ktoré boli prenajímané palácovým zamestnancom, ktorí boli rozdelení do 4 kategórií – „bairu“ (rybár), „redu“ (vojak), „PA.PA“ (význam nejasný) a „labuttu“ (spoľahlivý preklad tohto termínu neexistuje). Od nájomcov sa vyžadovala údržba pôdy a platenie naturálnej renty.

Ale administratívny aparát až príliš závislý od panovníka, ako aj stále početnejšie vzbury s cieľom znovunastolenia stratenej nezávislosti v podrobených mestách južnej Babylonie oslabovali integritu štátu, čo sa prejavovalo už za vlády Chammurapiho nástupcu, Samsu-iluna (1749 – 1712 pred Kr.). Definitívny koniec Starobabylonskej ríše nastal v roku 1595 pred Kr., kedy ju ovládli Chetiti.

Chammurapiho zákonník
Prológ zákonníka na hlinenej doske
Prepis prvých 305 znakov zákonníka na doske z ílovitej hliny. Je možné, že doska má starší pôvod než dioritova stéla (okolo roku 1780 pred Kr.).

Vrcholným prejavom Chammurapiho administratívy je spísanie zákonníka na stéle z tmavého dioritu v roku cca 1772 pred Kr. Literárne sa člení na prológ (text glorifikuje Chammurapiho vládu), trestnoprávnu časť pozostávajúcu z 282 článkov a epilóg, v ktorom Chammurapi vyslovuje želanie aby boli tieto nariadenia udržiavané, požehnáva budúcich vládcov a preklína porušiteľov týchto nariadení. Menšie časti ustanovení zákonníka boli nájdené aj na hlinených tabuľkách. Dosiaľ sa historickej vede nepodarilo úplne objasniť, do akej miery sa právne ustanovenia reálne uplatňovali v súdnej praxi.[10]

Chammurapiho odkaz v zachovaných pamiatkach

Väčšina dobových zápisov sa venuje zaznamenávaniu výstavby hradieb, kanálov, chrámov a pod., pričom zmienky o vojnových úspechov nie sú dávané do popredia. Táto skutočnosť, spočívajúca v marginalizovaní vojnovej expanzie, je charakteristická pre všetkých babylonských panovníkov, ktorí takýmto spôsobom zrejme chceli pre nasledujúce generácie zachovať dojem mierového vládcu, nositeľa pokoja a poriadku.[11]

„ Som Chammurapi, mocný kráľ, kráľ Bábelu, kráľ, ktorý si podrobil štyri časti sveta, ktorý získal všemohúcnosť Mardukovu, pastier, ktorý je príjemný jeho srdcu. Keď mi Anu a Enlil vydali krajinu Sumerov a Akkadčanov k vláde a vložili mi do ruky ich oťaže, vykopal som kanál „Chammurapi je požehnaním ľudu“, ktorý prináša hojnú vodu Sumerom i Akkadčanom. Obe jeho brehy som premenil na ornicu. Nasypal som množstvo obilia, zaviedol som večné zavlažovanie krajiny Sumerov i Akkadčanov. Rozptýlené obyvateľstvo Sumerov i Akkadčanov som zhromaždil v jedno. Zaobstaral som im pokrm aj nápoj, v nadbytku a hojnosti som ich pásol, pripravil som im pokojné obydlie. Vtedy som ja, Chammurapi, mocný kráľ, miláčik veľkých bohov, s mocou, ktorú mi prepožičal Marduk, z veľkých más zeme vybudoval vysoký hrad, ktorého vrchol čnie vysoko ako hora, na začiatku kanála „Chammurapi je požehnaním ľudu“. Tento hrad som nazval hradom Sin-muballita, otca, ktorý ma splodil, a rozšíril som meno Sin-muballita, otca, svojho sploditeľa, po (štyroch) častiach sveta. “
– kráľovský nápis Chammurapiho[12]

Vďaka množstvu zachovaných klinopisných pamiatok z obdobia jeho vlády možno pomerne spoľahlivo zrekonštruovať politické a ekonomické pomery v ríši. Cennými prameňmi je hlavne diplomatická korešpondencia, v najväčšom počte zachovaná v knižnici v Mari.

Biblická teória

Nemecký orientalista Eberhard Schrader ako prvý vyslovil domnienku, že v starozákonnej knihe Genezis spomínaný Amraphel, kráľ krajiny Senaár (názov kraja odkazuje na Babyloniu)[13] je Chammurapi.[14] Ale pre absenciu iných prameňov, ktoré by obsahovali zmienku o Amraphelovi, nemožno túto teóriu podrobiť verifikácii. Z tohto dôvodu tento názor nie je v súčasnej odbornej obci všeobecne rozšírený.[15]

Eberhard Schrader okolo roku 1880
„ 1V tom čase senaársky kráľ Amrafel, elasarský kráľ Arioch, elamský kráľ Chodorlahomer a kráľ národov Tadal 2boli vo vojne so sodomským kráľom Barom, s gomorským kráľom Bersom, s adamským kráľom Senaábom, so seboimským kráľom Semeberom a s balamským, čiže segorským kráľom. 3Títo všetci sa spojili v údolí Sidim, čo je teraz Soľné more. 4Dvanásť rokov boli poddaní Chodorlahomerovi, ale v trinástom roku sa vzbúrili. 5V štrnástom roku však prišiel Chodorlahomer a králi, čo boli s ním, a porazili Refaimcov pri Astorot-Karnaime, Zuzimov pri Hame, Emitov na rovine Kirjataim 6a Chorejcov na vrchoch od Seiru až k výbežku Fáranu, ktorý je na púšti. 7Potom sa obrátili a prišli do En Misfaty, čiže do Kádeša, a zničili celý kraj Amalekitov a Amorejčanov, ktorí sídlili v Asason-Tamare. 8Tu vytiahol sodomský kráľ, gomorský kráľ, adamský kráľ, seboimský kráľ a balamský, čiže segorský kráľ, a v údolí Sidim sa postavili proti nim do boja, 9totižto proti elamskému kráľovi Chodorlahomerovi, kráľovi národov Tadalovi, senaárskemu kráľovi Amrafelovi a elasarskému kráľovi Ariochovi. Štyria králi proti piatim. 10V údolí Sidim bolo plno asfaltových jám; a keď sodomský a gomorský kráľ utekali, padli do nich, ostatní utiekli do hôr. 11Tamtí vzali zo Sodomy a Gomory všetok majetok i všetky potraviny a odtiahli. 12So sebou vzali aj Abramovho synovca Lota i jeho majetok býval totiž v Sodome a odtiahli. 13I prišiel jeden z tých, čo utiekli, a oznámil to Hebrejovi Abramovi. On býval pri terebintoch Amorejčana Mamreho, brata Eschola a Anera. Oni boli spojení zmluvou s Abramom. 14Keď sa Abram dozvedel, že jeho synovec je zajatý, zvolal svojich tristoosemnástich osvedčených mužov, ktorí sa narodili v jeho dome, a hnal sa za nimi až po Dan. 15V noci rozdelil tých, čo boli s ním, prepadol ich so svojimi sluhami a hubil ich a prenasledoval až po Hobu, ktorá je severne od Damasku. 16Takto priviedol späť všetok majetok i svojho brata Lota; aj jeho majetok priviedol späť, aj ženy a ľud. “
– časť známa ako „Abrahámovo víťazstvo“
Genezis 14,1 – 14,16[16]

Poznámky
  1. Pozri sekciu Etymológia mena pre vysvetlenie rozdielneho písania mena.
  2. Majorita odbornej obce sa prikláňa k strednej chronológii. Ďalej v článku je použité datovanie podľa strednej chronológie.

Referencie
  1. Sasson 1995, s. 902
  2. Citované podľa anglického prekladu Leonarda Williama Kinga. Pozri: The Code of Hammurabi [online]. New Haven : Lillian Goldman Law Library, [cit. 2014-03-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Cuneiform Digital Library Initiative, riadok 2
  4. Cuneiform Digital Library Initiative, riadok 3b
  5. Cuneiform Digital Library Initiative, riadok 4
  6. Cuneiform Digital Library Initiative, riadok 9
  7. Cuneiform Digital Library Initiative, riadok 14
  8. Nováková 1998, s. 83
  9. Nováková 1998, s. 85
  10. Nováková 1998, s. 86
  11. Dobiáš 1948, s. 26
  12. Citované podľa: Dobiáš 1948, s. 26
  13. Shinar. In: SINGER, Isidore; ALDER, Cyrus, (eds.) et al. The Jewish Encyclopedia. New York : Funk and Wagnalls, 1901 – 1906. [Cit. 2014-03-07]. Dostupné online. LCCN 16014703. (po anglicky)
  14. Amraphel. In: SINGER, Isidore; ALDER, Cyrus, (eds.) et al. The Jewish Encyclopedia. New York : Funk and Wagnalls, 1901 – 1906. [Cit. 2014-03-07]. Dostupné online. LCCN 16014703. (po anglicky)
  15. Baldwin 1991, heslo Hammurabi
  16. Citované podľa slovenského katolíckeho prekladu Vulgáty

Pozri aj

Bibliografia

Publikované pramene

Monografie
  • Arnold, Bill T. (2004) (en), Who Were the Babylonians?, Leiden: Society of Biblical Literature, ISBN 1589831063
  • Dobiáš, Josef (1948) (cs), Dějepisectví starověké, Praha: Historický klub
  • Gadd, Cyril John (1965) (en), Hammurabi and the End of His Dynasty, Cambridge (UK): Cambridge University Press, ISBN 1438116535
  • Charpin, Dominique (2012) (en), Hammurabi of Babylon, New York: I.B.Tauris, ISBN 1848857527
  • Mieroop, Marc Van De (2008) (en), King Hammurabi of Babylon : A Biography, Oxford: John Wiley & Sons, ISBN 0470695340 Chybné ISBN
  • Nemet-Nejat, Karen Rhea (1998) (en), Daily Life in Ancient Mesopotamia, Westport (Connecticut): Greenwood Publishing Group, ISBN 0313294976
  • Nováková, Nea; Pecha, Lukáš; Rahman, Furat (1998) (cs), Dějiny Mezopotámie, Praha: Karolinum, str. 83 – 96, ISBN 8071844160
  • Rizza, Alfredo (2008) (cs), Poklady starobylých civilizací : Asyřané a Babyloňané, [s. l.]: Universum, str. 92 – 96, ISBN 8024218939 Chybné ISBN

Články a príspevky
  • Sasson, Jack M. (1995), „King Hammurabi of Babylon“, in Sasson, Jack M. (en), Civilizations of the Ancient Near East, vol. 2, New York: Charles Scribner's Sons, str. 901 – 905, ISBN 0684197219
  • Šamko, Peter (2012), „Chammurapiho zákonník : Slávna pamiatka starobabylonského štátu“, Historická revue 23 (6): 6 – 11, ISSN 1335-6550

Encyklopedické heslá

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chammurapi

Externé odkazy


Chammurapi
Prvá babylonská dynastia
Vladárske tituly
Predchodca
Sín-Muballit		 lugal
1792 pred Kr. – 1750 pred Kr.		 Nástupca
Samsu-iluna
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.