Štetinatoústky

Štetinatoústky alebo štetinatoústovky[1] (Chaetognatha) sú kmeň prvoústovcov. Sú to štíhle morské živočíchy menších rozmerov (2 – 15 cm), na prvý pohľad vyzerajú ako sklovito priesvitné rybky. Plávajú trhavými pohybmi, ktoré pripomínajú pohyb komárích lariev. Po bokoch tela je 1 alebo 2 páry plutvičiek, a na konci tela je chvostová plutvička, postavená tiež horizontálne. Hlava je obrastená kožným záhybom, tzv. kapucňou, ktorá bola pokladaná za rudiment plášťa ramenonožcov. Pod touto kapucňou vyrastajú po bokoch hlavy tuhé, mierne zahnuté štetiny, ktoré slúžia na zachytávanie potravy. Coelom je trojdielny, podobne ako u chytadlovcov. Svalstvo je priečne pruhované.

štetinatoústky
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Protostomia) Skupina Pseudocoelomata Kmeň (phylum) štetinatoústky (Chaetognatha)
Vedecký názov
Chaetognatha Leuckart, 1854
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Štetinatoústky sú hermafrodity, larválne štádium je potlačené. Ich postavenie v systéme nie je jasné ani dnes. Podľa niektorých teórií (Komárek, 1952) ide o neotenické formy, príbuzné predkom Deuterostomia, Tentaculata a zrejme i descendentnej skupiny Pogonophora – z tohto pohľadu sa skupina Archicoelomata v Ulrichovom chápaní zdá byť opodstatnená. Moderný systém (Matis et al., 2002) zaraďuje tieto záhadné živočíchy definitívne k pseudocoelomátom do príbuzenstva brušnobrviek a vírnikov. Štetinatoústky sú jediné bezstavovce s viacvrstvovým krycím epitelom. Je to málo početná skupina, ale jednotlivé druhy (napr. Sagitta hexaptera sa v morskom planktóne vyskytujú hromadne).