Carnotaurus

Carnotaurus bol 7 až 8 metrov dlhý dravý dinosaurus, zástupca skupiny Ceratosauria. Tohto dinosaura poznáme nielen z nálezov v podstate kompletnej kostry, ale aj z odtlačkov kože prakticky celého tela, ktorá odhalila rady kožných hrboľov na jeho chrbte. Žil pred 75 miliónmi rokov (skoršie datovania ho chybne datovali do doby pred 95 mililiónmi rokov) na územi dnešnej Argentíny. Jediný druh je Carnotaurus sastrei.

Carnotaurus
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Carnotaurus sastrei
Bonaparte, 1985
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál
Portál vedy o Zemi

Opis

Karnotaurus sa vyznačoval charakteristickými zvláštnymi rohmi na hlave. Bol to pevne stavaný živočích, vyznačujúci sa krátkou a vysokou hlavou s do strán smerujúcimi rohmi nad očami. Kým lebka samotná bola solídne stavaná, sánka a zuby boli prekvapujúco tenké a krehké. Zaujímavé sú aj jeho predné končatiny, napriek masívnemu ramenu veľmi krátke a nepoužiteľné. Od krku po chvost sa karnotaurovi tiahli rady vyčnievajúcich šupín. Spôsob života tohto tvora je záhadou, najmä pre jeho slabú sánku. Mohol loviť malé bylinožravé dinosaury zo skupiny Ornithopoda tak, že sa zo zálohy vyrútil do ich čriedy a hlavou zrazil na zem viacero jej členov. Tým ich omráčil a potom poľahky zožral. Podľa jednej štúdie z roku 2011 bol karnotaurus schopný vyvinúť rýchlosť až 60 km/h, čo ho robilo jedným z narýchlejších teropódov vôbec (nerátajúc tzv. „pštrosie dinosaury“).[1]

Klasifikácia

Rekonštrukcia vzhľadu

V rámci čeľade Abelisauridae bol karnotaurus členom podčeľade Carnotaurinae, kam patria aj ďalšie veľké abelisauridy - napr. Aucasaurus (Argentína), Majungasaurus (Madagaskar) a Rajasaurus (India). V rámci tejto podčeľade je jeho najbližší príbuzný rod Aucasaurus, s ktorým tvorí tribus Carnotaurini. Na základe nálezov úlomkov lebiek sa predpokladá, že mohol byť rozšírený takmer po celom superkontinente Gondwana.

Referencie

  1. PERSONS, W. S., CURRIE, P. J.; FARKE, A. A. Dinosaur Speed Demon: The caudal musculature of Carnotaurus sastrei and implications for the evolution of South American abelisaurids. PLoS ONE, 2011, roč. 6, čís. 10, s. e25763. Dostupné online. DOI: 10.1371/journal.pone.0025763.

Pozri aj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.