Peter Karl Gustavovič Faberže
Peter Karl Gustavovič Faberže (rus. Петер Карл Густавович Фаберже) alebo po nemecky Carl Peter Fabergé (* 30. máj 1846, Petrohrad, Rusko – † 24. september 1920, Lausanne, Švajčiarsko) bol ruský klenotník a zlatník francúzsko-nemeckého pôvodu. Ako 26 ročný prevzal v roku 1872 rodinný podnik v Petrohrade a spravil z neho svetoznámu šperkársku dielňu, ktorá vybavovala objednávky najbohatších ľudí vtedajšieho sveta, šľachticov a panovníkov. Carl Fabergé podnik úspešne viedol až takmer do svojej smrti. Dodnes je jeho meno synonymom precíznej šperkárskej práce, umeleckej kvality a technickej dokonalosti šperku. Klenoty z dielne Fabergé patria dodnes k skvostom zbierok viacerých svetových múzeí, ako aj súkromných zbierok.
| Peter Karl Gustavovič Faberže | |||
 ruský klenotník a zlatník | |||
| Narodenie | 30. máj 1846 Petrohrad, Rusko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 24. september 1920 (74 rokov) Lausanne, Švajčiarsko | ||
| Odkazy | |||
| Webstránka | faberge.com | ||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Narodil sa ako prvorodený syn v rodine šperkára Gustava Fabergé a jeho ženy Charlotte Jungstedt. V tom čase už jeho otec vlastnil zlatnícku dielňu v Petrohrade na ulici „Boľšaja Morskaja“ č. 12[1].
Navštevoval nemeckú školu Svätej Anny v Petrohrade a obchodnú školu v Drážďanoch. Neskôr už ako zlatnícky učeň študoval na zlatníckej škole v Hanau a pracoval u klenotníka Friedmanna.[1] Mladý Carl Fabergé počas svojich ciest po Európe (Anglicko, Francúzsko, Taliansko atď) získaval nové vedomosti, spoznával rôzne umelecké smery, učil sa starobylé i moderné spôsoby spracovania vzácnych kovov a drahých kameňov.
Po svojom návrate do Petrohradu prebral v roku 1872 ako 26 ročný otcovu dielňu. V tom istom roku sa oženil s Augustou Jakobs. Z manželstva pochádzali štyria synovia, ktorí taktiež pracovali v rodinnej firme.
Najdôležitejšie úspechy
Prvý veľký úspech zažila firma Carla Fabergé v r. 1882 počas Celoruskej výstavy v Moskve, kde získala zlatú medailu za prezentáciu kópií skýtskeho zlatého pokladu.
V roku 1885 získal Fabergé titul „cársky dvorný dodávateľ“ ruskej cárskej rodiny. Taktiež v zahraničí získali jeho práce mnoho ocenení.
Celosvetové uznanie a slávu dosiahol Fabergé v r. 1890 na Svetovej výstave v Paríži, kde sa prezentoval majstrovskými veľkonočnými vajíčkami zhotovenými pre ruskú cársku rodinu. Po úspešnej výstave v Štokholme v r. 1897 bol vymenovaný za „dvorného klenotníka“ škandinávskej koruny. Rovnako sa stal dodávateľom šperkov pre kráľovské rody v Británii, Bulharsku, Grécku či Siame (dnes Thajsko).[1].
Firma Carla Fabergé založila pobočky v Moskve, Odese, Kyjeve a v Londýne. Rozrastajúca sa spoločnosť začiatkom 20. storočia zamestnávala okolo 500 vysokokvalifikovaných klenotníkov[1], spolupracovala aj s ďalšími dielňami dodávateľským spôsobom. Okrem výroby samotných šperkov si firma ručne vyrábala aj ozdobné krabičky na uloženie svojich výrobkov.
Úpadok
V dôsledku 1. svetovej vojny došlo k utlmeniu výroby. Fabergé rozhodol o preorientovaní časti výrobných kapacít na vojenskú produkciu. Bolo vyrobených viac ako 1 milión kanónových striel, lekárskych striekačiek, medený a mosadzný riad, ako aj rôzne drobné suveníry s cárskou symbolikou pre front.[1]
Po Októbrovej revolúcii v r. 1917 a zvrhnutí cárskej rodiny bol Carl Fabergé nútený emigrovať do nemeckého Wiesbadenu, kde žil ďalšie dva roky. Zomrel počas návštevy syna v roku 1920 v Lausanne. Spolu s manželkou sú pochovaní v meste Cannes.
Tvorba dielne Fabergé
Referencie
- Die Geschichte der Firma Fabergé [online]. Baden-Baden : Fabergé Museum Baden-Baden, [cit. 2011-04-12]. Dostupné online. (v nemčine)