Camillo Ruini

V roku 1983 ho pápež Ján Pavol II. menoval za pomocného biskupa diecézy Reggio Emilia (po 1986 Reggio Emilia – Guastalla). Biskupskú vysviacku mu dňa 29. júna 1983 udelil diecézny biskup diecézy Reggio Emilia Gilberto Baroni. Spolusvätiteľmi boli biskup diecézy Faenza Francesco Tarcisio Bertozzi a biskup diecézy Palestrina Renato Spallanzani. V roku 1986 ho pápež menoval generálnym sekretárom talianskej biskupskej konferencie. 17. januára 1991 ho pápež vymenoval za arcibiskupa a generálneho pro-vikára rímskej diecézy, zároveň za pro-arcikňaza Lateránskej baziliky (predpona pro- sa používa vtedy, keď nositeľ úradu nie je menovaný kardinálom, platí tiež pre pro-prefektov a pro-predsedov vatikánskych rád, dikastérií a kongregácií). 7. marca toho istého roku bol menovaný za predsedu talianskej biskupskej konferencie. Pápež ho menoval za kardinála s titulárnym kostolom S. Agnese fuori le Mura 28. júna 1991.[2] V rokoch 1991 – 2008 pôsobil tiež ako veľká kancelár Pápežskej lateránskej univerzity. V roku 1997 bol pápežským legátom na národnom eucharistickom kongrese v Bologni. Zastupoval pápežov na viacerých udalostiach v Európe, napr. v Bielorusku, kde pri príležitosti diecéznej synody alebo v Maďarsku. V roku 2005 sa ako volič zúčastnil konkláve, na ktorom bol zvolený pápež Benedikt XVI.. V roku 2006 požiadal o uvoľnenie z úradu, pápež mu však vyhovel až 27. júna 2008.[3] V roku 2007 ho na poste predsedu talianskej biskupskej konferencie nahradil Angelo Bagnasco. V roku 2010 ho pápež menoval za predsedu Medzinárodnej komisie pre Medžugorie.